Ashkan - In from the cold (1969)

Keby sa skupina Ashkan zjavila v Amerike, krásne by zapadla do koloritu šmirgľového hard rocku, aký sa produkoval iba na miestach medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Neveríte?

Gitara ostrá, že by sa na nej porezal aj hrubokožec sa po chvíľke doplní o hrošiu rytmiku a rev leva až z päty nahradzuje spev. To je v kocke hudba skupiny Ashkan. Humorný pokus o vokálový refrén to už iba zvýrazní. Going home je ťažkopádna záležitosť a nechcel by som ležať na mieste, kde dopadne. Kvákanie žiab nahradí gitaru v rozbitej skladbe Take these chains, ale potom skupina zavelí Stop (wait & listen) a pokúsi sa niečo citlivo vybrnkať. Pravda, ako keby zubár vŕtal kaz namiesto piatich minút hodinu. Revač medzičasom stratil hlas, nuž iba tak tichučko chripí, aby sa následne vytratil úplne. Psychedelické blues Backlash blues pozvoľna naberá na decibeloch, až sa dostane na úroveň ťažkotonážneho lisu, ktorý gniavi všetko navôkol, dokonca sa aj „spevák“ začne ozývať, pravda, nájsť päť rozdielov medzi ním a padajúcim kamením z kopy štrku je úloha hodná Sizyfa. Repetícia je matkou múdrosti, čert vie, kto je otcom, avšak kapela sa evidentne chcela stať premúdrou ani Vasilisa, nuž sa vyblbne v perkusijnom blues-hard rocku Practically never happens. Parádna rifovka Out of us two je pádnym argumentom, prečo milovať hudbu z prelomu 60. a 70. rokov. Ožratá vsuvka Slightly country sa veľmi hodnotiť nedá, zato na záver je tu dlhočizná polárna noc s názvom Darkness. Tvári sa ako naliehavý hard rockový ciťák, čo je síce pekné, ale celkový zvuk a hudobné prežívanie štvorice protagonistov sa potlačiť nedajú. A preto neprekvapuje, že sa v polovici dostaví rýchle kvílivé gitarové sólo.

Jednoalbumové skupiny mávajú spravidla najlepšie debuty a ani v prípade albumu In from the cold tomu nie je inak. Na obale sa skvie mlyn a prítomná hudba pomelie každého mäkkoňa, čo sa na rockera iba hrá a verí tomu, že Elán je rocková kapela.

reagovat

gunslinger @ 03.07.2012 08:41:03
obal som už určite niekde videl je dosť možné že to mám niekde vo svojom archíve , ale nepamätám si že by som to niekedy počúval táto vynikajúca recenzia ma prinútila idem to vyhrabať.

gunslinger @ 04.07.2012 10:18:26
tak ako som predpokladal správne našiel som to vo svojom archíve. na surovosť acid gitár som si pri týchto raritkách zvykol ale ten spev... to je ozajstné škriekanie dokonca aj v tej balade STOP. Sú tu dosť silné chvíľky. avšak tá posledná skladba (až na tie sóla ) ide mimo mňa to tam nemohli dať kvalitnejší zvuk vetra tá minuta a pól bola pre mňa utrpenie. One Of Us Two najlepšia skladba