Karthago - Rock'n'roll testament (1975)

Karthago som spoznal ešte niekedy v minulom storočí, CD Second step od Repertoire som si kúpil poslepiačky a veru som dobre urobil, nakoľko ho dodnes považujem za jednu z najlepších ukážok nemeckého hard rocku koreneného rôznymi dobovými ingredienciami (hipíci a tak). Neskôr som sa dostal aj k debutu (ktorý som však do zbierky nezaradil) a nemohol som si nevšimnúť, že v skupine hral aj Glenn Cornick z Jethro Tull a Wild Turkey. Avšak, štýl sa mal podľa dostupných informačných zdrojov posunúť kamsi k funky rocku, čo ma spoľahlivo odrádzalo. Až sa v minulý rok zjavilo na CD nové vydanie albumu Rock'n'roll testament a zvedavosť (plus pekný modrý sloní obal) ma premohla.

Album ponúka desať skladieb komerčne prístupného hard rocku, v ktorom je Cornickov prínos nulový (respektíve, je to prosto basák a hotovo). Občasné funky rytmizovanie a kopa perkusií nemôže chýbať, ale nie je to tak hrozné, ako to vyzerá na papieri. Už Hard-loving woman ukáže všetky "prednosti" albumu, santanovské perkusie, melodický hard rock s prehľadne melodickou gitarou, vokály ani do rádia, čo dodať. Funkáči môžu funkovať a rockeri predsa len nájdu aj niečo svoje. A pozitívne hej-hurá rytmiky šibrinkujú aj v skladbe We gonna keep it together. Rádiovým morom to priam dýcha. Čosi clivej akustiky a nabubralých vokálov sa nesie piesňou Now the irony keeps me company. Titulná skladba je konečne drsnejšia, Rock'n'roll testament sa trošku kolíše, ale má správne rockovú tvár, čo ma berie. Rozkvákaný blues rock The creeper nesadne každému, hlavne kvôli zvuku, ale nie je to zlá skladba. Skočná rockovo prifarbená funkyovka Back again pôsobí sviežo, neplatí to o trošku mdlom slaďáku Sound in the air, ktorý našťastie v závere trošku vystupňuje náladu. Highway five je na mňa až moc funky, to nedokážem vstrebať, tento typ hudby vôbec necítim a hrať v podobnej záležitosti na bicie by som mohol iba ak za trest, oproti ktorému sú smrteľné hriechy nevinné nezbedníctva huncútskych deťúrencov. For Kathy je na tom podobne, hoci pridáva občasný hrubší motív. See you tomorrow in the sky má v sebe kúsok Hendrixa, takže sa koniec vydaril.

Rozmýšľam, čo napísať na záver. Komu album odporučiť? Pravda, momentálne je na progboarde prevaha tolerantných poslucháčov, nuž sa k ľahkému komerčne zafunkovanému rocku pravdepodobne prihlási viac ľudí, než sa obvykle hlási žiakov na výzvu učiteľa na preskúšanie pred tabuľou. Takže takto. Nedopadlo to tak zle, ako som sa bál a rovnako sa nekonalo ani nič zvláštne, nuž dám priemerné tri hvizdy a rozlúčim sa konštatovaním, že sa to dá počúvať. Občas.
reagovat

b.wolf @ 08.08.2012 07:56:12
Když jsem kdysi objednával album Ezredforduló do Karthaga, tak mně poslali debut téhle smečky. To zklamání a frustraci si dodnes pamatuju-stačil jeden poslech a brrr... CD jsem vrátil a never again. Maďarské Karthago je úplně jiná káva.