King's X - Please Come Home... Mr. Bulbous (2000)
01. Fish Bowl Man (4:28)
02. Julia (3:39)
03. She's Gone Away (4:37)
04. Marsh Mellow Field (5:30)
05. When You're Scared (4:26)
06. Charlie Sheen (3:51)
07. Smudge (3:52)
08. Bitter Sweet (2:13)
09. Move Me (4:58)
10. Move Me (Part Two) (7:20)
Obsazení:
Doug Pinnick - bass, lead vocals
Ty Tabor - guitars, vocals
Jerry Gaskill - drums, vocals
Po tvrdšom albume Tapehead sa rozhodli King's X opäť natočiť niečo odlišné a prišli so svojím najprogresívnejším výtvorom aký kedy vydali.
Hneď prvá Fish Bowl Man začína psychedelickými zvukmi gitary a rytmiky, jedná sa opäť o taký zvláštny duet Pinnicka a Tabora so silným melodickým motívom. Druhá skladba Julia zaujme gitarovými prívalmi a zároveň nežnou melodickou linkou, zvláštne spojenie ktoré skvelo funguje. Taborom spievaná She's Gone Away má trochu beatlesovsko-psychedelický efekt v refréne, opäť vydarená vec s pekným gitarovým sólom.
Marsh Mellow Field dokazuje, že King's X sú majstri melódie, k Pinnickovi sa nenápadne pridáva spevom aj Tabor, aby sa nakoniec Pinnick oprel poriadne do mikrofónu v refréne, psychedelická gitara skvelo umocňuje atmosféru. Pomalšia When You're Scared je taký zvláštny mix psychedélie a trochu grunge, opäť duet Pinnicka a Tabora s výbornými riffmi a geniálnym gitarovým sólom.
Zaujímavo nazvaný song Charlie Sheen doprevádza skvostná melódia v duete Pinnicka a Tabora v odľahčenej atmosfére. Smudge je ponurejší track, ktorý vybuchuje trochu veselším melodickým refrénom, aby sa tvrdšími riffmi vrátil späť k ponurosti a ťažšej atmosfére.
Krátka no zato veľmi vkusná melodická záležitosť Bitter Sweet je odspievaná Taborom a jeho krásnymi gitarami. Dvojdielna Move Me patrí určite medzi to najlepšie. Prvý diel je ďalší psychedelický duet Pinnicka a Tabora s kvalitnými riffmi a hustou beatlesovskou atmosférou. Prvý diel nenápadne prechádza do druhého a začína Taborovým spevom a nasleduje ho aj Pinnick. Vzniká tak zaujímavý spletenec hlasov a rytmiky, ktorý sa dookola opakuje s pribúdajúcimi prívalmi energie. Skladbu mi nápadom trochu pripomína Hey Jude od The Beatles, ale končí náhle po štyroch minútach a na konci sa dočkám už len Acht-en-Tachtig-Prachtige-Grachten v holandskom jazyku. Humor King's X nikdy nechýbal a takýchto jazykových srandičiek je tu na albume viac, napr. aj v japončine.
Album nie je úplne pochopený a nedočkal sa ani patričného uznania. Už len obal, na ktorom je chlap pred dverami so žiarovkou na hlave signalizuje túžbu po objavovaní nových obzorov. Opäť to nie je hudba na prvé zahryznutie a po niekoľko násobných počutiach sa dostaví účinok aj kvalita v podobe mimoriadneho hudobného talentu tejto americkej rockovej kapely. Reálne hodnotenie 4,5.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x