King’s X je kritikmi a fanúšikmi cenená americká rocková skupina, ktorá kombinuje progresívny rock, grunge, funk a soul s vokálmi, ovplyvnenými afro-americkým gospelom, blues a pop skupinami „British invasion“. Texty skladieb sú prevažne založené na zápase členov skupiny s vierou a so sebaprijatím.
Začiatky skupiny siahajú do r.1980, keď sa spojili Doug Pinnick, Jerry Gaskill a Ty Tabor. Nazvali sa The Edge koncertovali v okruhu barov a klubov v Springfielde, Missouri.
V r. 1983 si zmenili názov na Sneak Preview a začali nahrávať svoje skladby, ktoré o rok vydali pod rovnomenným názvom.
V r.1985 presídlili do Houstonu, Texas, lebo dostali prísľub na nahrávací kontrakt s Frontline Rec., ktorý však padol.
Potom stretli Sama Taylora, viceprezidenta produkčnej spoločnosti ZZ Top, ktorý sa rýchlo stal ich učiteľom, a presvedčil ich zmeniť si názov na King's X. Taylor sa stal ich menežérom, producentom, učiteľom a považovali ho za štvrtého člena skupiny.
Skupina vydala v r.1988 prvý album Out Of The Silent Planet, cenený kritikmi, ale bolo to len na 144. priečku v Billboarde. Druhý album Gretchen Goes To Nebraska (1989) bol mierne úspešnejší, no prelom nastal až po vydaní tretieho albumu, Faith, Hope, Love (1990).
Bol to ich prvý album v US Top 100, čomu pomohol úspešný singel It's Love.
V prvej polovici 1991 skupina otvárala koncerty AC/DC v USA a v Európe. Tiež koncertovali s Living Colour.
Potom podpísali zmluvu s Atlantic Records, kde v r.1992 vydali 4. album. Vzrastajúce napätie medzi skupinou a menžérom sa odrazilo na obsahu albumu Black Flag, ktorý sa predával slabšie ako predošlý.
Grunge bol na vrchole popularity a skupina sa vydala hľadať nový sound. Spojili sa s producentom Brendanom O'Brienom, ktorý práve mal v merku albumy skupín Stone Temple Pilots a Pearl Jam. Výsledkom je v r.1994 vydaný album Dogman, charakterizovaný oveľa ťažším soundom, súčasne s menej abstraktnými a menej duchovnýmni textami.
Album postrčila masívna reklama od Atlantic, skupina bola na úspešnom turné. No napriek návratu do Top 100, predaj rýchlo poklesol a Atlantic rovnako rýchlo utlmil podporu skupine.
V roku 1996 vydali posledný album pre Atlantic, Ear Candy, ktorý nebol komečne úspešný.
Po zmene značky na Metal Blade Records (v r.1998) ich nový album Tape Head signalizoval pre skupinu novú éru. Zmenili kreatívne metódy tak, že skladali a nahrávali skladby spoločne v štúdiu. V minulosti sa schádzali na nahrávanie hotových skladieb, ktoré oddelene zložili jednotliví hudobníci. Rovnakou metódou ako Tape Head zložili ďalšie albumy, Please Come Home... Mr. Bulbous a Manic Moonlight.
Na ďalší opus, Black Like Sunday, zaranžovali a nahrali skladby, ktoré pravidelne hrali ešte pred vydaním debutu. Obal platne vybrali z grafických prác, zaslaných fanúšikmi.
Dvojalbum Live All Over The Place bol ich posledným pre Metal Blade Records a súčasne prvým oficiálnym live.
V r. 2005 vydali na značke InsideOut album Ogre Tones, produkovaný Michaelom Wagenerom.
Druhý live dvojalbum Live & Live Some More vyšiel r.2007 na nezávislej značke Molken Music. Zatiaľ posledný štúdový album vydali r. 2008 s názvom XV.
Z internetových zdrojov, PaloM, 2/2012
... (celý článek)
