King's X - Manic Moonlight (2001)

Deviaty štúdiový album Manic Moonlight bol ďalším prekvapením pre fanúšikov King's X. Je to zmes rocku, funku, popu a alternatívy v podobe elektroniky.
Progresívne nálady z minulého albumu ustúpili do úzadia a držia sa viac pri zemi. Elektronické zvuky sú urobené samozrejme veľmi vkusne a je ich počuť hlavne na začiatku skladieb. King's X tu prezentujú trochu menej komplikovanú hudbu s dôrazom na groove a v tomto štýle sa cíti Pinnick ako doma.
Believe s funk-rockovou rytmikou a klasickým refrénom z dielne King's X je výraznou skladbou na tomto albume. O nič horšia není ani titulná Manic Moonlight, len je o čosi temnejšia. Zaujímavá je aj Yeah, ktorá sa vlní na výraznom funk-rockovom rytme za podpory tvrdej basy Douga Pinnicka. False Alarm je najmelodickejšia vec na albume, kde si Tabor zahrá svoju typickú hru na gitare. Ďalšia v poradí Static predstavuje zemitý hard rock v temnejšom podaní.
Naozaj netypickou skladbou je Skeptical Winds so zdeformovaným funk-rytmom a hovoreným spevom Pinnicka. Poskytuje dosť priestoru na rôzne inštrumentálne výpady Tabora aj Pinnicka. Neotrepaným spôsobom zložený song The Other Side je zaujímavý svojou inakosťou od väčšiny skladieb King's X.
Pre mňa najlepšou vecou je určite Vegetable, ktorá zaváňa duchom 70-tých rokov, v ktorých sa hrával aj klasický funk-hard rock reprezentovaný napr. kapelou Deep Purple s Hughesom a Coverdaleom. Song má energiu, nápad a výborné gitarové sóla. V podstate posledná skladba Jenna je akousi rockovou alternatívou od King's X s tvrdšími riffmi. Water Ceremony je srandička s vodou, ktorá ukončuje tento netypický, ale zaujímavý album.
Ty Tabor neexceluje s gitarou tak ako je zvykom, skôr sa prispôsobuje nálade skladieb a zároveň dáva väčší priestor Pinnickovej base. Manic Moonlight mal úspech v nezávislom albumovom rebríčku v Amerike. Albumy Tapehead, Please Come Home... Mr. Bulbous a Manic Moonlight predstavujú obdobie hľadania nových smerov a podnetov. Za odvahu akou pristupujú King's X k hudbe by si zaslúžili ďaleko väčšie uznanie ako ho v skutočnosti majú.



reagovat

Album Maniac Moonlight z roku 2001 je ťažko jednoznačne zaradiť do nejakej kategórie. Zvukovo sa pohybuje niekde v rozmedzí Alice in Cains, Audioslave, Pearl Jam a Možno Nirvány. Štýlovo od hardrocku cez prvky progrocku niekde k new metalu. Obecne sa dá povedať, že je založené na výrazných bicích a base. Na tomto podklade sa prelínajú rôzne zafarbené gitary so spevom a vokálmi, ktoré majú značnú váhu v celkovom znení kapely.
1. Believe - vítajú nás hutné gitarové rify a výrazný sólový spev, prechádzajúci do viachlasých zborov
2. Manic Moonlight - titulná, pomalšia pieseň s dominanciou vokálnej časti(miestami mi pripomína The Byrds)
3. Yeah - výrazná basa nás uvádza do čipernej, jednoduchej, rytmickej piesne, zloženej zrejme pre koncerty, aby si aj diváci zaspievali.
4. False Alarm - pomalšia skladba, charakteristická prelínajúcimi sa spevmi, podfarbnými priezračnými gitarami.
5. Static - basa nás uvádza do skladby podobnej predošlej
6. Skeptical winds - trochu monotónne pôsobiaca skladba. Do jednoduchého podkladu z bicích a basy je vložený skreslený spev a pekné gitarové sólo.
7. The Other Side - opäť pomalšia skladba a la False Alarm
8. Vegetable - tvrdšie znejúca, rytmicky zaujímavá skladba, okorenená výrazným spevom a chytľavými gitarovými rifmi.
9. Jenna - pomalšia skladba, dominuje spev nad skreslenými gitarami
10. Water Ceremony - akýsi zvukový pokus s čľupkajúcou vodou.
Album nie je žiadnym prevratným počinom, ani nenudí, povedal by som ľahké, pohodové počúvanie, tak na tri hviezdy.
reagovat