Dunaj - Dudlay (1993)

Kapela Dunaj podávala obdivuhodné výkony počas svojej kariéry a má na vývoj českej rockovej hudby stále veľký vplyv, hlavne v Brne. Debutový album Dunaj & Iva Bittová bol označený za album desaťročia, Rosol je zase považovaný za ich tvorivý vrchol a Pustit Musíš zdokonalil prvotinu do takej miery, že sa nad tým musí človek až pozastaviť. Máme tu však ešte jedno naozaj zásadné dielo a tým je Dudlay. Skupina dozrievala po inštrumentálnej aj skladateľskej stránke a Dudlay je v podstate mostom medzi starým a novým Dunajom. Preberá niečo z Rosolu, ale ukazuje nový smer ktorým sa bude ich tvorba uberať. Za premenou stojí aj personálna výmena bubeníka. Pavel Fajt je samozrejme technicky aj pocitovo vyspelý hudobník, ale chcel robiť niečo iné a tak odišiel. Jeho miesto obsadil Pavel Koudelka z významnej brnenskej formácie Z kopce. Používal úplne jednoduchú biciu súpravu a hral viac priamočiarejšie než Fajt. Je to však rovnako tvorivý typ muzikanta ako jeho predchodca a spolu s Václavkom a Ostřanským začali budovať novú tvár Dunaja.

Niektoré skladby sú naspievané v angličtine a niektoré v rodnej češtine. Spočiatku sa mi to zdalo protichodné, ale čas ukázal že tento album je výsostne vyrovnaný a vôbec nezáleží na tom aký text práve počujete. Jeho základ tvorí rytmus a kolosálna porcia nepredvídateľných nápadov, ktoré prekvapujú každým opakovaným počúvaním. Dunaj sa stal myšlienkovo zovretejšou kapelou a už menej čerpali z art-rocku a viac obmývali brehy alternatívneho rocku. Vyjadriť v dostatočnej a zrozumiteľnej miere pocit z ich hudby je zložitá vec. Nie sú to totižto typické postupy, ktoré poznáme z klasického rocku. Vibrujúca basa pevne obopína drvivú väčšinu skladieb a Ostřanský vkladá do nich rôzne gitarové figúry a fragmenty. Bicie si síce udržujú priamočiarosť a razanciu, ale častokrát počuť nepravidelné a komplikované tempá. A je tu ešte aj Kolšovský, ktorý síce nebol spevákom v pravom zmysle slova, ale mal v hlase výraz ktorým sa stal rozpoznateľným medzi stovkami ďalších spevákov. Dunaj pozostával zo silných individualít a spolu dokázali tvoriť senzačnú rockovú hudbu, ktorá sa nebála objavovať aj nepoznané.

"Overtura III" je typicky "dunajovská" a rytmus opäť minimalistický. Impozantný track "Je čas" dokazuje, že výber nového bubeníka bol absolútne správny. Skladby majú opäť kratšiu časovú dĺžku, ale to im bohate stačí na to aby povedali všetko podstatné. "V kameni a hlíne", "Jednou", "Wahoo" či "Řev" sú po melodickej aj inštrumentálnej stránke úplne dokonalé. Hutný a dunivý zvuk dáva skladbám veľmi energický ťah a Dunaj valcuje všetko čo mu stojí v ceste. Čoho sa dotknú Václavek s Ostřanským, to sa mení hneď na zlato a predovšetkým oni dvaja tvoria rytmy a protirytmy, ktoré prevracajú samotný rock dovnútra. Rozpisovať jednotlivé skladby by bolo len mrhanie slovami. Každá jedna nesie originálnu pečať Dunaja a hlasové predstavenie Jiřího Kolšovského naháňa zimomriavky. V škrekotavej alebo aj harmonickej polohe je Kolšák naprostý suverén. Texty nedávajú vždy zmysel a je to aj zámer. Aranžérske umenie spolu s drsným a neučesaným vokálnym prejavom dáva dokopy celok, ktorý je tvrdý ako žula a neprepúšťa žiadny komerčný balast.

Dunaj je v podstate priekopnícka kapela na českej scéne a najlepšie na tom je to, že ich odkaz je aj vďaka bočným projektom stále živý a aktuálny. Dudlay je ešte aj teraz moderne znejúcim albumom a energiou či nasadenosťou predbehne aj Rosol. Obidve diela sú u mňa na rovnakej úrovni, každý je trochu iný a predsa ich čosi neviditeľné spája. Dunaj nemá zapotreby pozerať sa späť do minulosti, ide neoblomne vpred a to je vždy charakterová črta veľkých kapiel. Aj tretia dlhohrajúca doska Dunaja je fenomén, ktorý nemá v histórii českého rocku obdobu. Mám však neochvejný pocit, že táto kapela prekročila svojou hudbou už aj hranice svojho štátu …
reagovat