Dunaj - La la lai (1996)

Poslednú štúdiovú dosku La la lai natočili Dunaj hneď po geniálnom spracovaní prvého albumu s novým názvom Pustit Musíš. Rozdiel medzi nimi je samozrejme veľký (aj kvôli účinkovaniu Ivy Bittovej) a skôr sa ponúka prirovnanie s temnejšie orientovanou "štvorkou". Opäť tu máme absolútne svojskú muziku a kapela zjavne odľahčila svoj štýl od expresivity. Plynie síce príjemne, ale rytmické kreácie sú stále náročné hlavne na hranie. Dopad na poslucháča je trochu iný než v prípade albumu IV. a ani Kolšovský už nevyťahuje do popredia tak vehementne svoj škrekot, a snaží sa viac spievať. Dunaj robí takmer každú pieseň ako umelecké dielo a na všetkých vydaných albumoch tomu tak aj naozaj je. La la lai to tiež potvrdzuje každým jedným dychom a tentoraz ich melodické cítenie vyniká nad košatými, a do detailu vystavanými aranžmánmi. Precíznosť, naliehavosť a tzv. "dunajská" rafinovanosť je stále tu, ale čo je ešte viac prekvapivejšie je skrytý humor v tejto nahrávke.

"Ouvertura IV." a "Rock’n roll part two" sú recesijné kúsky. Prvú menovanú inštrumentálku nahrali tak, že si vymenili nástroje a napr. Ostřanský hraje na bicích. Znie to ako keby nevedeli hrať, ale je to samozrejme len navodenie ilúzie. Druhá menovaná skladba je cover verzia starého hitu Garyho Glittera prepracovaná do takej podoby, že spôsobuje príjemný úsmev. To čo sa vyskytuje medzi nimi patrí opäť do zlatého fondu Dunaja a aj českého rocku všeobecne. Krásnymi melodickými linkami opatrené "Prší" a "Hluboko pod zemí" sú najlepšie songy na albume. Drsnejšie a typicky valivé plochy á la Dunaj máme možnosť počuť v skladbách "The story", titulnej jazde "La la lai" alebo v ďalšej anglicky spievanej "Sky above". V najdlhšom songu "My dream" sa objaví aj vtipná vsuvka a celkove pôsobí nekomplikovane napriek tomu, že má v sebe poriadny kus dynamiky. Pavel Koudelka tradične prispel špičkovými bicími, ktoré tak veľmi zdobia druhú fázu Dunaja. Ani Václavek a Ostřanský neostali nič dlžní svojej povesti extraligových hráčov.

La la lai je nádherná rozlúčka s tvorbou Dunaja a na začiatku roku 1998 oznámili oficiálne svoj rozchod. Následne nato o pár mesiacov zomiera Jiří Kolšovský. Pokračovanie "dunajského" rocku prišlo s kapelou BOO, v ktorej sa stretli Pavel Koudelka a Josef Ostřanský, no ich existencia netrvala dlho. Václavek a Ostřanský mali spolu projekt Rale, ktorý plával vo vodách world-music a zaznamenal veľký úspech. Obaja tam dosiahli svoj ďalší umelecký vrchol. Dunaj vlastne žil ďalej týmito postrannými projektmi, ktorých bolo neúrekom. Prekvapenie nastalo začiatkom roku 2015, keď oznámili Václavek spolu s Ostřanským návrat na koncertné pódia ako "Dunajská vlna". Možno sa dočkáme aj nového albumu, ktorý nadviaže na kvalitu a nadčasovosť kapely Dunaj. Zatiaľ šesť oficiálne vydaných štúdiových dosiek patrí medzi to najlepšie v českej rockovej hudbe a ani po rokoch sa tom nič zásadné nemení.

Hodnotenie: 4,5
reagovat