Red Dirt - Red Dirt (1970)

Red Dirt nepatrí k tým skupinám, ktoré by urobili dieru do sveta, ale nie každý môže byť vrtákom, nuž im to nemám za zlé. Naopak, ako klasická jednoalbumová raritka láka vykrádačov hrobov špecializujúcich sa na 60.-70. rockové roky s účinkom podobným lesklému predmetu pre straku. A že za to stojí, dokazuje napríklad toto:

Spevná sixtýsovka so slákovým nádychom Memories navodzuje dojem pohody, akoby malo ísť o ďalší z nekonečnej rady britských príspevkov do psychedelického univerza. Ale už ďalší smrtiaci kúsok Death letter urobí vo všetkom jasno. Captain Beefheart by bol hrdý na tento bluesový chrapot. Klasické svižné blues Problems dopĺňa harmonika, Song for Pauline sem zamierilo z amerických plantáží, akustika, slide a spev, viac nečakajte a ani toho viacej netreba. A je tu blues rockový rif ako remeň, Ten seconds to go nemá chybu, čomu napomáha aj harmonika. A spevný bluesový ruch vypĺňa skladbu In the morning. Šmirgľové blues Maybe I’m right sa počúva samé, prvá dlhšia skladba na albume sa aj dlhočizne volá, že Summer madness laced in newbald gold. Je to hrubozrnná škrípačka, na aké sa vždy teším. A Captain Beefheart je späť, psychedelický kúsok Death of a dream pláva v nepokojnej melanchólii, blues rocková vyšívačka Gimme a shot upriami pozornosť na krásy vyšívania (pre ženy) a vyšívačiek (pre mužov). Hororová temnota chripí v Brain worker, čo by mohla byť hymna zombíkov, a celé dielo uzatvára I’ve been down so long, ospalá to prériová záležitosť.

Päť bonusových raritiek s novým gitaristom pokračuje tam, kde album skončil. From end to end nezaprie inšpiráciu u Deep Purple, gitara sa dostala do popredia, čo je fajn. Fidlátka dokresľujú aj americkú ľudovku Yesterday and today, v sólach je to však hard rockovo buričská záležitosť, dosť mi to pripomína produkciu skupiny East of Eden. Meditatívne si škrípe The circle song, ešte meditatívnejšie uháňa I’d rather go back 15 years a posledným doplnkom pôvodného albumu je country dupáčik Tolly Cobbold.

Bluesoví nadšenci si prídu na svoje, ak majú radi rev á la Don Van Vlieta, tak duplom.
reagovat

Mirek Kostlivý @ 28.08.2012 15:56:50
Zajímavá partička, díky za upozornění! Myslím si, že ze skladby Death Letter by měl Kapitán opravdu radost.

Jardo @ 26.01.2015 19:51:22
Neskutočná bluesrocková brutalita.
Teda, až na tie príjemné pohodovky. No, aj tieto výnimky sú uchu lahodiace. S takým niečím som sa ešte nestretol. Bluesrock drsnejší ako šmirgeľ - môže byť niečo viac očarujúce?!
Tento album si veľmi cením.

Už len dodám: vďaka hejkal, túto vykopávku som spoznal tvojim pričinením (po koľký krát už). Stalo sa to síce už skôr, ale na poďakovanie nie je nikdy neskoro.

Jardo @ 28.01.2015 15:45:53
hejkal: myslel som,že sa ozveš na moju reakciu pod tvojou recenziou a na to by som následne nadviazal. Nevadí, urobím to teraz. Skús mi dať (alebo aj niekto iný) odporúčanie na nejaký drsný blues hard rock, ktorý by ma potešil podobne, ako táto skvelá vykopávka. Dík.

hejkal @ 28.01.2015 17:12:00
Ahoj, ja som teraz veľmi málo na progboarde a ešte menej času mám na prispievanie, takže prepáč. Podobné tipy?

Skús Fresh Blueberry Pancake, Tramline, Killing Floor, Agnes Strange, Beefeaters, After Tea (bacha, až tretí album), Black Cat Bones, Dias de Blues, Fair Weather, Ellis, Freedom, Frijid Pink, Groundhogs, Guardian Angel, Christopher, Chicken Shack (Imagination Lady), Jasper, Jody Grind, Jollivar Arkansaw, Josefus, Moloch, Parish Hall, Rare Amber, Sam Apple Pie, Sex, Skid Row (s Gary Mooreom), Steamhammer, Stretch, Toad, Utopia (USA album z roku 1967, 1969 alebo 1971) alebo hoci Leaf Hound. Myslím, že všetko má profil na progboarde.

Jardo @ 29.01.2015 04:28:54
Vrelá vďaka. Niečo z toho mám, niečo zatiaľ ešte nie, niečo som spoznal vďaka progboardu a o niečom som ešte vôbec nepočul - takže super.

Voytus @ 30.01.2015 15:56:54
Dobré to je, zrovna si to pouštím. Úvodní song opravdu klame.

hejkal @ 31.01.2015 07:48:12
Voytus - som rád, že aj tebe sa tento zapatrošený album páči.