Out Of Focus - Wake up! (1970)

Out Of Focus som musel zohnať už len preto, že môj otec o skupine básnil s kadenciou tvorcu haiku. Kedysi dávno, počiatkom 70. rokov si skladbu See how a white Negro flies zaradil čoby dídžej miestnych bratislavských diskoték, do repertoáru a údajne mala veľký úspech. Nečudo, veď sa náladou (čítaj flautou) ponáša na Jethro Tull a temne doorsovskou atmosférou sa zasa bez váhania preháňa po hard rockových poliach. Inými slovami psychedelický rock natvrdo chutí viac ako vajce namäkko. A z tejto línie neuhne ani God save the queen, cried Jesus, Nemčúri to rozhodne vedeli nielen s blitzkriegom, ale aj s poriadnou muzikou.

Hudba Out of Focus má debutovo nekompromisný sound, gitara škrípe ako dvere starého strašidelného domu, hammondky dunia ako búrkové mračná nad horami a obťažkaná rytmika čaká minimálne pätorčatá. Žiadna meditatívna inštrumentálna pasáž nie je dosť krátka, žiaden melodramatický spev nie je umravňovaný! A tak to má byť. Bu, bu, bu, straší vo veži deväť a pol minútový Hey John, skvelú hudbu ponúka rozbehnutá skladba No name, stelesnenie opaku rovnomennej skupiny z tuzemska. Je zaujímavé, že konce sveta vždy nejakú dobu trvajú. World's end medituje takmer desať minút a ešte viac si to na temnom tripe rozdáva Dark, darker. Oboje si pritom uchováva ťaživú atmosféru a o nejakom mäknutí nemôže byť reč, predsa len sa bavíme o nefalšovanom rockovom krautrocku a nie o klientoch Viagry.

Šesť skladieb toho naj, čo nemecký počúvateľný psycho rock ponúka, veru neradno opomínať! Nuž, ak ste kapelu náhodou prespali, zobuďte sa! Wake up!

P.S. Keďže za mojich čias vládli diskotékam hudobné trendy doznievajúcich 80. rokov a nastupujúca hrôza pomenovaná techno, či dancefloor, moja skúsenosť s týmto typom podujatí bola a je prakticky nulová. Keby na didžinách znela banda Out Of Focus, možno by som bol ďaleko spoločenskejší...

reagovat

Mirek Kostlivý @ 30.09.2012 14:03:06
Tvůj otec měl opravdu moc dobrý vkus, když se odvážil takovou to hudbu na diskotékách pouštět. Co já si vybavuji z pražských diskoték počátku 70. let, tak zde se jako největší "progresivní" hudba pouštěly maximálně Uriah Heep nebo Black Sabbath. A jakmile začaly "frčet" Slade, tak jsem na ně přestal chodit úplně.
Na debut je to výborná deska, temná atmosféra hudby je naprosto dokonalá, melodramatický zpěv nemá chybu. Hejkale, díky za recenzi a za to, že si na takovéto klenoty taky vzpomene posluchač o generaci mladší než jsem já.
PS - a otce zdravím a že mi vrtá hlavu, kde takové klenoty sháněl (vím, Vídeň je blízko, ale stejně ...)

hejkal @ 02.10.2012 07:26:07
Brat môjho krstného otca emigroval do Nemecka (a potom do Kanady, či kam) a posielal pravidelne eLPéčka, nuž to tu v Bratislave kolovalo na pásoch a neskôr páskach.