BKK Trio - Buntaj, Tatár, Gašpar - Bukake Jazz (2004)

Po niekoľko ročných skúsenostiach sa rozhodli títo hudobníci, že stvoria nejaký svoj vlastný album. Pozitívna energia a chuť tomuto triu nechýbali a tak sa pustili do nahrávania svojho prvého albumu. Nesnažili sa nahrať niečo čoby búralo hranice žánrov resp. jazzu ako to od nich očakávali mnohí. Prišli s albumom, ktorý je svojou myšlienkou jednoduchý. No na druhej strane je tento počin skladateľským a hudobným skvostom.
Hneď na úvod predstaví Marcel Buntaj kapelu Bukake. Prvý song Fy. Bukake je tradičnejším jazzovým kúskom. Prvky fusion sú jasne čitateľné aj keď kompozícia je kľudnejšieho charakteru. Druhá skladba SMNVD je jedným slovom úžasná. Nemám ani šajnu čo znamenajú tie písmená, ale koniec koncov je to jedno. Skladbu vedú krásne harmonické Buntajove spevy, teda skôr jazzové frázovanie. Pri tejto skladbe je patrné, že medzi týmito hudobníkmi funguje chémia. Tatárov hráčsky talent sa tu križuje s perfektnou rytmikou.
Holopupkár je Gašparov basový pozdrav. Flažoletový podklad je dobrým sprievodom pre jeho basové melodické linky. Celá skladba je v pokojnom duchu a nestráca pritom duchaprítomnosť.
Je čas na nejaký ten slovenský fusion. To je presne piata skladba HakaGraff. Tatár nezaprie svoju klávesovú profesionalitu. V istých sférach pripomínajú jeho sóla Chicka Coreu. Výborná je tu slapová basa Martina Gašpara a celá skladba je v pozitívnom hráčskom duchu.
French Psychologic Movie je naozaj v skutku niečo neobvyklé na jazzové pomery. Skladba je to ale geniálna. Má v sebe esprit jazzu a aj filmovej hudby. Klavírne linky evokujú takmer klasickú hudbu a Buntajove hlasové srandičky aj s jeho frázovanim tvoria dokonalú atmosféru.
Fusion skladba Dr. DH je ďalším kvalitným kusom do pomyselnej hudobnej mozaiky. Zaujímavo sa tu páni muzikanti hrajú s atmosférou a gradovaním skladby. Práve to tvorí to správne napätie a nervnejšia rytmika výborne dopĺňa klávesové rytmy.
Ďalšía neobvyklá vec je určite ôsma skladba Áno, to všetko robím hubou. Je to čisto Buntajova záležitosť. Podľa názvu si môže človek aj domyslieť o čom bude. Podklad je tvorený akýmsi beatboxom a do toho vkladá jazzové spevy a zaznie tu dokonca aj gitarové sólo vytvorené hlasovým efektom. Na počudovanie táto skladba nenarúša koncept celého albumu.
Vynikajúca I'll Be Waiting je ukážkou melodického jazz/fusion s rockovou príchuťou. Tatár vytvára na klávesách nádherné zvuky a sóla. Rytmika Buntaj-Gašpar je jedna z najlepších na Slovensku. Gašparove slapové špeciality sú jedinečné a dorazí skladbu svojím famóznym sólom.
Desiatka je čisto Tatárové klavírne sólo na rozhraní klasickej hudby. Tatárov skladateľský talent krásne potvrdzuje kompozícia Helga Dulge Report. Je to nádherný atmosférický zážitok jemných klávesov a skvelých basových vyhrávok. Skladba vyvrcholí jazzovým sólom na klávesách, ktoré preberú k životu aj rytmiku v krásnom jazzovom rytme.
Najrockovejšia vec na celom albume je určite Aeroc Therapy. Prierazná rytmika si razí cestu vpred a piskľavé klávesové sóla dokážu svojou všestrannosťou nahradiť aj gitaru. Aj basový expert Martin Gašpar si tu nájde svoj priestor.
Posledná Cold Smoke je pekným Gašparovým ukončením za podpory bicích a klávesov. Basa si tu doslova spieva svoju vlastnú melódiu a nechýba ani klavírne sólo. Album končí veľmi príjemne a pocitovo.
Ako skladateľ tu samozrejme prevažuje Juraj Tatár a jeho vklad je pre tento album priam zásadný. V podstate sa tu stretla prvotriedna hudobná smotánka zo Slovenska. Albumu nechýba nápaditosť a zároveň aj muzikantský humor. Nie je to jazz pre tradičných jazzových puritánov, lebo na to je album až príliš melodický. Vtip je v tom, že tento výtvor si môže vypočuť široké publikum, avšak bez toho aby sa nejako samotní hudobníci zapredávali komercii. Pre mňa osobne zásadný album slovenskej jazz/fusion scény.
reagovat

PaloM @ 26.11.2012 22:17:06
O tom albume vôbec nič neviem, ale tu je niečo z histórie r. 2006 Bukake Jazz... >> odkaz

adam @ 14.06.2015 13:30:37
album prave pocuvam a je prijemny. Tematicky je to ale jemne neoriginalne. Tatar dava to iste co v rokoch 1994 a 1998 na CD Madre a Ibachur od skupiny Madre. Trochu mi chyba doraz a vlastne jedina vec co ma zdvihla ze uau, je buntajova one man papula show. Ale pocuva sa to celkom dobre cele. Poctive 3 hviezdy.