Back Door - Back Door (1972)

Džez rock s príklonom k džezu, respektíve až ultramodernému fusion, počúvam zriedka. Musím mať na to náladu a zamiloval som si väčšinou skupiny, ktoré nemajú v mene ani Forever, ani Mahavishnu a už vôbec nie Weather. Back Door však ponúka klasické trio v netradičnom nástrojovom obsadení (basa, bicie, saxofón) a veľkú dávku počúvateľného inštrumentálneho jašenia.

Debut obsahuje celých dvanásť skladieb. Ide o pomerne krátke inštrumentálky plné improvizovaných sól, ktoré však znejú konzistentne, a preto aj počúvateľne. Sólistami sú všetci, ale nedá mi nezmieniť basu Colina Hodgkinsona, ktorá je úžasná. Stačí si vypočuť melodickú kompozíciu pre tento nástroj s názvom Lieutenant loose a pochopíte, o čom hovorím. A to, čo stvára pod saxofónovým sólom v skladbe Askin' the way je žeravejšie ako pece v krematóriu. Málokedy sa stáva, že sa kompetentné džezové hobľovanie hmatníkov a náustkov nezvrhne v rôzne free pazvuky. Tu to nehrozí, všetko má prívetivo uchopiteľnú formu, takže je to radosť počúvať. Navyše, bubeník občas neváha priamočiaro - rockovo - nalajnovať spodky (teraz nemyslím kus odevu), aby vynikli sólové kreácie basy i saxofónov, ako počuť napríklad v skladbe Slivadiv. Fjúžnisti sa určite odbavia na funkácky rozšantených kúskoch typu Jive grind. A kto nezvláda stály prísun množstva tónov, dostane aj kúzelnú flautičkovú uspávanku Human bed, ktorá určite ožiari, ochromí i ohromí aj nejedného art rockera. Keby som mal vybrať jednu skladbu, ktorá je vskutku šialená, bola by to ultra rýchla gepardia príbuzná Catcote. A aby toho nebolo málo, štartovanie dopravného prostriedku neurčitého zaradenia otvára uzatvorenie albumu s názvom Back Door, ktoré sa veru nedrží spiatky a po vzore Chucka Norrisa to všetkým "nandá".

Toto nie je žiadna akademická nuda. Toto je nálož, z ktorej by aj Hirošima trpela komplexom menejcennosti. Pokiaľ to viem posúdiť, Back Door nie je práve masovo známa kapela, ale kto si ju vypočuje a nemá alergiu na džez, ten dostane vskutku mimoriadnu porciu pocitov a spomienok, ktoré z neho nevymláti ani Alzheimer.

P.S. Na CD z roku 2000 údajne vymenili poradie skladieb, na nosiči mali byť obrátené strany platne, takže názvy skladieb 1-6 sa mail viazať na skladby 7-12 a naopak. Nakoľko sa mi podarilo dopátrať, tak to nie pravda, keby niekto vedel niečo viac, nech sa ozve. Ďakujem.
reagovat