Joe Prichard & Gibraltar - Joe Prichard (1974)

Sú diela, ktoré sa stratili v priepasti času a nik si na ne ani nespomenie. O ich kladoch sa potom dozvedáme čírou náhodou. Presne tak som sa dostal k albumom vydávaným labelom Radioactive Records. A k Joeovi Prichardovi. Pravda, napokon to málo, čo sa o ňom na nete nachádza (CD nehovorí o histórii takmer nič), odhalilo, že formácia, ktorá s ním album nahrávala, sa volala Gibraltar. Album uvádzaný iba menom hlavného protagonistu vyšiel v roku 1974 a obsahuje päť skladieb v dĺžke chabej polhodiny. Ale to, ako sa vraví, niekedy neprekáža.

Melodický úvod prejde do naliehavého hard rockového ošiaľu, Blind man preto vyznieva ako hard rocková balada s neskutočne rozbehnutými pasážami a gitarové inferno v sólových nábehoch to iba podčiarkne. Slovom, je to žrádlo. A to platí aj o drsnom posadenom blues Rose petal lady, za ktoré by sa nehanbila ani Led Zeppelin. A okrem škrípajúcej gitary prekvapí aj riadne nabudené klavírne sólo. A zeppelinovský blues rock zastupuje aj svieži kúsok Reason to be. Prekvapujúco odľahčený kúsok The machine is small enough sa vrhne aj na pole ľahkého experimentovania, zaznie tullovská flauta, nadžezlý saxofón, podobne orientovaný klavír, do toho sekaná rytmika a vyšívajúca basa, o vyprážanom gitarovom sóle nevraviac, je to prosto kúzelný kúsok improvizačného vyhrávania na všetky spôsoby. Záverečná miniatúra August apathy predstavuje Pricharda ako sólistu (hrá na saxofón, klavír a Moog), ktorý si rád zahaluzí a to je všetko, čo po skupine oficiálne ostalo (ak nerátam štyri skvelé ukážky skladieb kapely Gibraltar z odkazu na konci biografie).

Celkovo ide o vynikajúci album, jeden z najlepších vykopávkových a som rád, že ma k nemu osud privial.
reagovat