Hodgson, Roger - Open The Door (2000)

Roger Hodgson sa po svojom odchode zo Supertramp vydal na sólovú dráhu. So sebou si vzal samozrejme aj svoje piesne, ktoré patria medzi ich najväčšie hity. Býva často nazývaný aj "The Voice Of Supertramp" a samozrejme oprávnene. Jeho vlastná diskografia není veľmi rozsiahla čo sa týka štúdiových albumov.
Momentálne zatiaľ posledný počin Open The Door patrí určite medzi jeho najpodarenejšie. Piesne z tohto albumu majú jeho typický a veľmi osobitý charakter. Niekoľko skladieb ako keby vypadlo z obdobia Supertramp a štýlovo sa jedná podľa mňa o art-rockové dielo s výrazným podielom melódií.

Along Came Mary začína za zvuku akustickej gitary a o chvíľu sa ozve starý známy hlas, ktorý takmer všetci fanúšikovia Supertramp milujú. Typická Hodgsonova melanchólia je podopretá zvukomalebnou hudbou a nechýbajú tu saxofón alebo škótske gajdy.
The More I Look je naozaj niečo pre fanúšikov Supertramp a určite by zapadla do niektorého z ich klasických albumov. Zvuk jeho klávesov a hlasu nádherne štartuje skladbu a zakrátko príde vskutku výrazný refrén. Jeho emocionalita je priam ukážková a preto je dnes v podstate legendou v rockovej hudbe.
Hodgson však nebude vzývať len duchov Supertramp o čom svedčí aj nasledujúca Showdown, ktorá je veľmi pohodovou vecou a má taký zvláštny country-vidiecky feeling aj vďaka použitým nástrojom ako husle alebo harmonika.
Po nej ide skvelá hitovka Hungry a opäť cítim geniálny dotyk pána skladateľa Rogera Hodgsona. Skvostná melódia je hlavným ťahúňom a pri saxofónovom sóle určite nejednému napadne slovo Supertramp. Hudba je však veľmi sviežo prepracovaná s vysokým podielom estetiky.
The Garden je ponurejší song s orchestrálnymi vsuvkami a pálčivou melódiou. Po tomto krátkom songu nasleduje pre zmenu sedem-minútova Death And a Zoo. Po sóle na gajdách na začiatku skladby sa ozve klavír a Roger začína ďalšiu skladbu, ktorá má trochu odlišný charakter. Po ataku bicích sa začnú ozývať rôzne pazvuky zvierat a takýmto nervnejším dojmom aj pôsobí celá skladba.
Po nej ako vánok prichádza nadpozemská Love Is A Thousand Times. Skvelá melódia a nádherné aranžmány sú skvelým zážitkom pre moje uši a naplňuje človeka pozitívnymi pocitmi.
Say Goodbye je opäť skvelo postavená skladba s dojímavou melódiou. Roger je proste klasik a presne vie, čo je to vložiť do hudby emócie a kvalitu. Klávesy a Rogerov hlas si skvelo rozumejú ako vždy a k tomu všetkému sa ozve aj husľové sólo.
Hudobne najzávažnejšou a zároveň aj najprepracovanejšou je určite titulná kompozícia Open The Door. Tradične to začína klavírom s Hodgsonovou melódiou. Refrén však dáva tušiť, že neostane len pritom a postupne sa pridáva aj rytmika. Pekne spracovaná hudba dáva priestor aj na experimentálnejšie aranžmány, ale všetko je urobené s citom a výborne tu zapasuje aj flautové sólo. Aj túto skladbu by som si vedel predstaviť na nejakom albume Supertramp. Je tu viacero klávesových registrov, ktoré sú skvelo skombinované.
Posledná For Every Man končí s nádejov a optimizmom, ktorý je pre Rogera Hodgsona hlavným charakterovým rysom. Krásnu melancholická melódiu si Roger odspieva aj so sprievodom rytmiky a akustických gitár. Nechýba harmonika a hlavne skvelé saxofónové sólo.

Vysoká kvalita tohto albumu není samozrejme náhodná, lebo Hodgson spravil veľa kvalitnej hudby už v minulosti. No tak svieže a hudobne vyšperkované dielo čakal naozaj len málokto. Snáď sa Roger ešte odhodlá vydať ďalší autorský počin. Tento album je už "out of print", ale dá sa ešte momentálne zakúpiť na jeho stránke a priloží aj svoj vlastnoručný podpis. Reálne hodnotenie 4,5.


reagovat

Jarda P @ 03.01.2013 06:53:45
Roger Hodgson byl podle mě hlavním mozkem Supertramp, což se ukázalo po jeho odchodu na sólovou dráhu. Poté kvalita Supertramp upadla pro mě na neposlouchatelnou úroveň. Všechna Rogerova alba jsou skvělá a řadím je na roveň Supertramp, i když nebyla tak komerčně úspěšná. Dosavadní nezájem o Supertramp na Progboardu je pro mě do jisté míry překvapující. Byla to (do odchodu Hodgsona)vynikající kapela.

Voytus @ 03.01.2013 08:52:32
Jarda P: Ani Some things never change? To je alespoň dle mého ucha dost povedený počin. Ale jinak máš pravdu, před čtyřmi lety jsem si dal tu práci a zrecenzoval všechny jejich desky a od té doby tu po nich víceméně neštěkl ni pes.

PaloM @ 03.01.2013 10:11:49
Tento album som ešte nepočul a jeho predošlé sólovky ma nezaujali. Možno časom prehodnotím, no zatiaľ ma bavia iba niektoré skladby Supertramp. Vždy som ich vnímal ako hitparádovú skupinu. Skôr ma prekvapuje, že sú radení do prog rocku. Na progarchives.com napr. píšu "SUPERTRAMP is a sophisticated pop band that was able to continuously turn out very good songs."
Breakfast in America bola perfektná LP, Famous Last Words - tu ma dojímali niektoré piesne. No, proste Supertramp a prvé albumy Eltona Johna považujem za porovnateľnú kvalitu z podobného cesta. Tým ich nezhadzujem, kvalitné rockové pesničky mám stále rád.
Len na margo "art či prog" rocku od Supertramp.

Voytus @ 03.01.2013 10:41:16
PaloM: To srovnání s Eltonem je trochu mimo mísu - i když zase neznám moc dobře jeho tvorbu. Zato Supertramp mám naposlouchané od začátku do konce. Zkus třeba první čtyři desky, dej jim čas, otevři uši a zapomeň na škatulky :-)

PaloM @ 03.01.2013 10:51:09
OK Voytus, dávam do poradovníka :-)