Grinderswitch - Honest to goodness (1974)

Na Grinderswitch som mal šťastie, nakoľko som sa k albumu Honest to goodness dostal pomerne skoro, ešte koncom 90. rokov. Niekde sa spomenuli v súvislosti s Lynyrd Skynyrd a na prekvapenie sa v Roxy povaľovalo nikým nechcené cédéčko. Na zadnej strane obalu sa písalo, že hosťuje aj Dickey Betts, nuž som bol zvedavý.

A dostal som riadnu porciu Allman Brothers Band. Z albumu vyžaruje pohoda. Kiss the blues goodbye, Can’t keep a god man down, How the west was won a tak ďalej, všetko je to zmes blues a country bez nejakých agresívnych sklonov. Iste, občas je to aj svižné (Eighty miles to Memphis), sem-tam baladické (Homebound), ale vždy ide o preslnenú a nie temnú záležitosť. Keby som mal vyzdvihnúť nejakú skladbu, bola by to južanská klasika Roll on gambler so záverečným dlhým sólovaním. Rovnako zaujímavá je aj rozbehnutá džezovka Peach County Jamboree. Bonusová skladba v koncertnom prevedení You’re so fine je síce až z tretieho albumu Pullin’ together, ale do kontextu zapadá dokonalo, ide o podarenú spevnú rýchlu bluesovku.

Je to Amerika. Až na jednu skladbu vcelku nevýrazná, ale nie zlá. Južanský rock po vzore jeho zakladateľov. Ak cítite potrebu pozitívne sa naladiť, je to album pre vás.
reagovat