Oblivion Sun - The High Places (2013)

Po vydaní reunionového albumu "The Muse Awakens" (2004) u kapely Happy The Man nastal problém s pravidelným stretávaním sa, skúšaním potenciálne nového materiálu a nahrávaním, z dôvodov pomerne vzdialených trvalých bydlísk jednotlivých členov HTM v teritórii USA a tiež kvôli kolidácii týchto aktivít s ich bežnými civilnými pracovnými povinnosťami.

Tvorivá chémia medzi klávesistom a saxofonistom Frankom Wyattom a gitaristom a spevákom Stanley Whitakerom však bola a je natoľko intenzívna, že ich vzájomná spolupráca zostala nepretržitá a spoločný hudobný materiál vydali najprv ako tandem na albume „Pedal Giant Animals“ (2006), aby krátko na to založili skupinu – následovníka Happy The Man (keďže v jej zostave už nebol ani tretí pôvodný člen, basák Rick Kennell) s názvom OBLIVION SUN.

V roku 2007 teda vydali eponymný album, kde z predošlého projektu Pedal Giant Animals zostal jediný muzikant – bubeník Chris Mack (Iluvatar).
Po vydaní tohoto albumu a po ďalších personálnych korekciách sa kapela stabilizuje (basgitaristom sa stal David Hughes a za bicie zasadol Bill B. Brasso), teda oproti prvému albumu (aj celej histórii HTM) sa OBLIVION SUN redukujú na kvartet.

OBLIVION SUN sú hlavnou hviezdou amerického progresívne rockového festivalu RoSfest v roku 2010.
V roku 2013 sú opäť hlavnou hviezdou na ProgDay (Severná Karolína) a tiež na ProgHouse v New Jersey. To už je na svete aj druhý album skupiny s názvom „The High Places“ .

Štartovacia „Deckard“ je viac menej typicky (HTM) dynamický inštrumentálny produkt, kde sa striedajú pasáže Whitakerovej jazzovo ladenej gitary a Wyattových klávesových (najmä klavírnych) podkresľujúcich variácií.

Počiatočný pochodový rytmus bicích, k tomu sa pridá Wyattova píšťalka v nasledujúcej „March Of The Mushroom Men“ – všetko to korešponduje s názvom tejto miniatúry. Možno to vyznie úsmevne, ale spôsob gitarovej hry v tejto skladbičke silno evokuje ... Fera Grigláka a máte pocit, že práve počujete slovenskú Fermatu...

Ďalší krátky (aj spievaný) song „Everything“ má najviac charakter „Radio edit“, niečoho, čo by sa dalo najskôr rozvinúť do dlhšej štruktúry ... nestalo sa a ostalo to v rovine na tejto placke celkom nenápadného kúsku, v pomerne jednoduchej, pesničkovej (pop rockovej) forme.

„Dead Sea Squirrels“ - Wyattov hypnotický sa opakujúci motív na altsaxofón a Whitakerova skreslená, kvílivá gitara v pomyselnom súboji, to celé v space-rockovom ošatení (hlavne v prostrednej pasáži) a popritom aj vtipne a veselo znejúce ...

Vyše 22 minútová suita „The High Places“ je v skutočnosti šesť parciálnych a v podstate nezávislých skladieb, prepojených dejovou líniou s plynulými prechodmi medzi nimi a majúca jasne charakter symfonického, prog rockového opusu.
Ambiciózna konštrukcia, s gradovanou epickou výstavbou, celá pretkaná Whitakerovým dramatizujúcim, často naliehavým spevom s neustále sa meniacimi, pomerne zložitými inštrumentálnymi motívmi a nápadmi (s dominujúcim klavírom v podkladoch), aj s celkom efektným finále.

Vinylová stopáž albumu (necelých 42 minút), nedovolí poslucháčovi akýkoľvek náznak nudy, nenájdete tu žiadnu výplň vatou, či hluché miesto. Na druhej strane, ak poznáte globálnu tvorbu oboch hlavných protagonistov (hlavne tú z polovice 70. rokov), viete, že sila hudobných nápadov a invencia bola ich najsilnejšou zbraňou jednoznačne v minulosti. Vysoký nadštandard si títo páni ale neustále udržiavajú ...

Happy The Man, jedna z najvýznamnejších prog rockových skupín všetkých čias, krátku dobu aj formujúca tvár tohoto subžánru v celosvetovom merítku, nikdy nekoncertovala mimo USA (či teritórium Severnej Ameriky).
Snaha Stana Whitakera a Franka Wyatta v ostatnej dobe je zúčastňovať sa na prog rockovo orientovaných festivaloch kdekoľvek vo svete a podniknúť s OBLIVION SUN aj nejaké európske turné. Veľmi intenzívne im v tomto fandím a je mojím snom, vidieť týchto skvelých muzikantov aspoň pod týmto logom ...

reagovat

alienshore @ 06.04.2015 10:20:11
budem si asi musieť pripomenúť tento album, každopádne Oblivion Sun je pre Wyatta a Whitakera nový začiatok a zároveň veľmi dobrý spôsob ako premostiť tvorbu Happy The Man do novej fázy, inak tento album má naozaj krásny cover, som rád že si sa posledný čas nejako viac rozpísal :-)...

Mayak @ 06.04.2015 10:39:47
Globále som už pohodlný písať recenzie, mám túto éru už v podstate za sebou a bežne necítim istú formu pretlaku.
Považoval som však za trestuhodné, že tak zásadná kapela (HTM) tu nebola recenzne prezentovaná, bolo to to isté, ako keby tu nemali žiadnu recku kapely ako Gentle Giant, VDGG, či U.K.
Happy The Man je jednoznačne rovnako zásadná ...