Hardin & York - The world’s smallest bigband (1970)

Dvojčlenné skupiny sa v rockovej histórii zasa až tak často nezjavujú, nuž som rád, že existujú bandy typu Attila, Tractor alebo Hardin & York. Po napočúvaní debutu som prepadol túžbe vypočuť si aj album, na ktorom sa nachádza oficiálna verzia skladby The pike. Navyše, otec mi tvrdil, že kapela hrala geniálne cover verzie Beatles, čo ma zaujalo. A tak som si kúpil aj The world's smallest bigband z magického roku 1970. Vediac, že album sa skladá zo štúdiovej a koncertnej časti, som sa tešil, že azda výrazne pritvrdí.

Just a case of time je orchestrálne presladená klavírna balada, ktorá niečo zaujímavé ponúkne až ku koncu v nadžezlom aranžmáne. A podobne je na tom aj úvod k I can’t find my way home, zaklínač hadov by sa mohol inšpirovať. Skladba je v podstate skočne bluesová, vhodná na tanečný parket, ktorý netrpel pod nánosom disca, danceflooru a pod. zhovädilostí. Až tretia skladba prináša určitý zaujímavý nepokoj, psychedelický úvod nahradí vážna klavírna klepotačka a už je tu (do tretice) ďalšia revolta voči diabetikom. Love, a song for you je skrátka dlhá a obsahuje primálo varhanov, džezové klavírne sólo to nezachráni.

Našťastie nastupuje koncertná strana platne a to, slovami klasika, iný šialok kávy. Úvod je svižný, zahrievací kúsok Rock&roll medley núka klasiku, Jailhouse rock prekladanú Mean woman blues i Rip it up!, konečne je tu surový bicman a podobne agresívny klávesák, hurá! Celé to trvá niečo cez štyri minúty a je tu to, prichádza orgazmus, na ktorý sa vždy teším najviac - The pike. Tunajšia verzia sa mi páči ešte viac ako tá z Beat Clubu, čo na túto "emersonovskú" pecku s perkusijnou medzihrou viac nazveličovať? Treba počuť. A to platí aj o vyvrcholení celej nahrávky, skvelej inštrumentálnej a hlavne ROCKOVEJ verzii skladieb Beatles zvanej Northern medley. Áno, tušíte správne, dôjde na Norwegian wood, ale popri tom si dvojica zbesilo zasóluje v džezrockovom víchre Lady Madonna. Takto to má vyzerať! Iste, je tu aj bubenícke sólo (a skvelé), ale aj keby ho nebolo, predstava, že by sa akýsi Ringo čo i len z tisíciny priblížil miestnemu bubnovaniu, je z ríše mýtov.

Bonusy na CD sú presne dva a oba sú koncertné. Cowboy je už tradične skôr šuchtavá skladba, ale nie je to, aj vďaka použitiu Hammondiek, tradične neobjavná balada, ktorými kapela obvykle tak plytvala. Ráznejšie tempo v sóle poteší dušu nejedného rockera. Everyone I know je ťažká rocková záležitosť, tempo je nemilosrdne ťarbavé, nástrojové besnenie hlukovo smrtiace.

Verdikt je jasný. Klávesovo-bubenícke živelné hranie, ktoré sa koncertne nedá opočúvať.

Hoci sa mi do rúk dostala aj tretia (v mnohých smeroch posledná) doska kapely, na dvojku sa nechytala ani z polovice, nuž je The world's smallest bigband najlepším hardinovsko-yorkovským albumom, aký poznám, vďaka koncertnej časti (stále ešte mám rest v inkarnácii v triu s McCrackenom). Videl som aj nejaké moderné DVD s jedným z jej reunionov, ale ani to už nemalo tú energiu, ktorou dokázali dvaja hráči usvedčiť rockové triá i viacčlenné formácie z nedostatku schopností.
reagovat