Bittová, Iva - Bílé inferno 2CD (Iva Bittová, Vladimír Václavek) (1997)

Iva Bittová a Vladimír Václavek sú hudobne spriaznené duše a spolu vedeli vždy vytvoriť čosi jedinečné a neopakovateľné. Od rozpadu kapely Dunaj sa tiahne vďaka jej bývalým členom veľmi špecifická hudobná línia, ktorá výrazne poznačila českú scénu a prináša oproti bežnej konzumnej hudbe skutočné a nezakomplexované umenie. Nie však za účelom šokovať za každú cenu, ale skôr uspokojiť svoje individuálne skladateľské schopnosti a predložiť poslucháčom čosi čo sa vymyká zabehaným postupom v rocku, alternatíve alebo aj folku. Dve významné osobnosti teda spojili svoje sily a stvorili dvojalbum Bílé Inferno, o ktorom sa vraví ako o jednom z najlepšom autorskom počine v histórii českej hudby. Iste nemusíte s tým súhlasiť, ale svoju nadčasovosť už dávno potvrdil a od jeho vydania prešlo mnoho rokov. Zub času sa pod touto nahrávkou nepodpísal. Je to stále magická a neuveriteľne oslobodzujúca hudba bez hraníc či žánrových mantinelov.

Bílé Inferno je rozdelené na dva plnohodnotné disky a v istých veciach sú aj trochu odlišné. Prvý kotúč ponúka veľmi kreatívne a silné melodické piesne popreplietané nádhernými zvukmi nástrojov, a hlasovými kreáciami Václavka a predovšetkým Ivy Bittovej. Druhý zvukový záznam je o čosi viac avantgardnejší a na počúvanie aj náročnejší. Tieto dve polohy sa však navzájom prekrývajú na oboch diskoch a vytvárajú jeden dokonalý, a vyvážený celok. Akustická gitara Vladimíra Václavka má v mnohých prípadoch rockový nádych a aj tu zostáva verný svojmu nápaditému vybrnkávaciemu štýlu. Sem tam si aj zaspieva, no najväčší priestor je daný jedinečnej a neprekonateľnej Bittovej, ktorá je už momentálne medzinárodne uznávaná umelkyňa. Využitie viacerých hudobných nástrojov a perkusií ešte viac zvýrazňuje krehkú a intímnu atmosféru nahrávky. Cítiť tu závan aj tradičného východoerópského folklóru, v ktorom je Bittová ako doma čo potvrdila neraz na svojich sólových albumoch. Celkove je Bílé Inferno štýlovo aj emocionálne veľmi rozmanité. Podarilo sa na ňom zachytiť duchovné rozpoloženie týchto dvoch muzikantov a ich interes o multi-žánrovú a výrazovo bohatú hudbu. Aj v celosvetovom meradle sa jedná o autorský počin, s ktorým sa len tak nestretnete.

Na album prispeli kvalitnými textami rôzny textári a Bohuslav Reynek ich tu napísal dokopy až päť. Zaujímavé textové pochody ma najviac oslovili v skladbe Uspávanka - "a studánka ta nikdy nelže, protože každá lidská lež, v studánce malé utopí se, i když je velká jako věž". Teda nielen hudba má v sebe istú dávku lyriky, ale aj textová náplň zodpovedá realite albumu. Iva Bittová stvára s hlasom ozajstné divy, ale nikdy to nie je nepríjemné alebo vyložene prehnané. Jej technika je pozoruhodná, či už sa to týka dýchania alebo rôznych improvizačných vdychov, škrekotania, štebotania a neviem čoho ešte. Keď spieva normálne súvislé vety, interpretuje ich v rôznych pocitových rovinách. Niekedy je milá, niekedy sarkastická a niekedy neskonale vážna. Jej ženskosť dáva albumu nesmiernu dušu a široké emocionálne zázemie. Práve preto je Iva mimo akéhokoľvek porovnávania s niekým iným a Bílé Inferno je jedným z vrcholov jej tvorby. V prípade Vladimíra Václavka je to podobné, pretože jeho autorský vklad nie je o nič menej hodnotný.

O čom teda je Bílé Inferno? Na túto otázku ťažko nájsť dostatočne uspokojujúcu odpoveď. Môžme hovoriť o akustickej hudbe na rozhraní viacerých žánrov, avšak nepredvídateľná melodika je presne to, čo sa vymyká tradičným klišé v populárnej hudbe. Album číslo jedna je napumpovaný geniálnymi skladbami. Vynikajúci úvod zaobstaráva "Vzpomínka" a dokonalá súhra hlasov tvorí hlavné gro celej kompozície. Bittová sa v ďalších skladbách doslova pohráva s melódiami a určite oceníte jej maznavé tóny v "Sirka v louži" alebo "Sto let". Ľudová pesnička "Zelený víneček" je zaujímavo naaranžovaná a jej druhá polovica je už skôr v znamení jazzu. Moucha je postavená na hlasových zručnostiach Ivy Bittovej a vtipný úvod sa v jej podaní naozaj podobá na bzukot muchy. O to viac neskôr vyniknú krásne melodické plochy, ktoré uzatvárajú prvý disk.

Pokračovanie nie je o nič menej vzrušujúce, i keď v konečnom dôsledku cítiť rozdielnosť materiálu. Album číslo dva otvára "Moře" a jej zvláštne východné ornamenty navodzujú mierne odlišné pocity ako pri predošlých songoch. Vladimír Václavek si zaspieva kompletne celú skladbu "Starý mlyn" a je poplatná štýlu, ktorý prezentuje aj na sólových nahrávkach. Krátka "Je tma" znie temne a úzkostlivo, Bittová si jednoducho vie poradiť s akoukoľvek témou. S melancholickou skladbou "Churý churůj" sa viac menej dostávame do hudobnej polohy z prvého disku. "Zvon" patrí medzi najkvalitnejšie kompozície na tomto dvojalbume. Nádherná akustická gitara a hlasové predstavenie vykúzlia niekoľko čarovných momentov. Keďže je druhý disk z väčšej časti pomalší, tak pre zmenu bodku za týmto celým urobí energická "Huljet".

V roku 2014 sa začalo o Bílém Inferne hovoriť viac hlavne v súvislosti s jeho vydaním na vinyle pri príležitosti 25. výročia Indies Records. Je to najúspešnejší titul tohto nezávislého vydavateľstva a svedčí to o jeho dôležitosti aj obľúbenosti u fanúšikov alternatívy. Názov dvojalbumu úplne presne vystihuje to, čo sa v ňom odohráva. Na jednej strane tu máme jemnosť, kultivovanosť a umenie. Na druhej stojí živelnosť, intenzita a naliehavosť tejto hudby. Málokedy sa podarí spojiť dokopy toľko rôznorodých prvkov do jedného organického celku. Bílé Inferno vôbec netrpí žiadnymi umeleckými komplexmi. Je veľmi prirodzené, hravé a uvolnené. Najviac ma udivuje tá čistota prejavu a to je vec, ktorá je v hudbe veľmi vzácna. Pravdepodobne nebol nahratý za účelom veľkého úspechu a vyšiel úplne spontánne v danom období ako výpoveď mimoriadne talentovanej dvojice muzikantov. Bílé Inferno získalo svoj status zaslúžene a dejiny českej hudby budú na neho určite pamätať aj po ďalšie roky.
reagovat

jirka 7200 @ 26.02.2018 07:14:10
Napsal jsi to skvěle! Také moje velmi oblíbené album.