Ske - 1000 Autunni (2011)
1. Fraguglie (6:06)
2. Denti (5:11)
3. Carta E Burro (4:57)
4. Scrupoli (4:12)
5. Delta (5:06)
6. Scogli 1 (2:13)
7. Sotto Sotto (5:35)
8. Mummia (5:24)
9. Scogli 2 (2:33)
10. La Nefazia Di Multatuli (6:29)
11. Scogli 3 (1:30)
12. Rassegnati (7:09)
Total Time: 56:25
Obsazení:
Paolo Ske Botta - compositions, organs, electric pianos, syntheisizers, electronics
Collaborators:
Fabio Ciro Ceriani - sansula, percussion
Valerio Cipollone - clarinets, saxophones
Enrica di Bastiano - harp
Maurizio Fasoli - piano
Elia Leon Mariani - violin
Nicolas Nikolopoulos - flute
Giuseppe Jos Olivini - Theremin, percussion, effects
Roberta Pagani - vocals
Valerio Neth Reina - vocals
Matrtia Signò - drums
Markus Stauss - saxophones
Fabrice Toussaint - idiophones, trombone, percusion
Pierre Wawrzyniak - bass
Francesco Zago - acoustic & electric guitars
Už dlhšie som nezažil peknú jeseň a predný obrázok mi pripomenul aké to bolo v mojich spomienkach krásne obdobie. Ske svojimi farbami hýri presne ako tá jeseň. Jedná sa o projekt mimoriadne nadaného klávesáka Paola Bottu, ktorý obohatil albumy skupiny Yugen o veľmi hodnotný rozmer. Je to premyslená symbióza rôznych progresívnych vplyvov. Máme tu jemné harmonické motívy, ktoré pozvoľna prechádzajú do symfonického prog-rocku. Avantgardné aranžmány sú o čosi sofistikovanejšie ako to býva u väčšiny striktne zameraných RIO kapiel. Počuteľný je tiež vplyv kapiel King Crimson alebo domovských Yugen. Hudobnú spriaznenosť však najviac vidím so švédskou kapelou Anglagard, ktorá skladá podobne štruktúrované hudobné plochy.
Tento viac inštrumentálny album začína hneď skraja crimsonovskou peckou Fraguglie. Tentoraz však nečarujú gitary konkrétne motívy, ale cielene popreplietané nástroje ako harfa, flauta, dychy, klávesy a všetko možné. Progresívny rock sa nemusí hrať len gitarami a toto je priam ukážkový príklad kompozičnej geniality. Prepracovaná skladba Denti nesie v sebe veľa zmien tempa a motívov, ktoré majú zvláštnu auru. Prispieva k tomu aj navrstvená klávesová hra a melotrón. Netradičná ale krásna záležitosť Carta E Burro je obdarená jemnými aranžmánmi a operným spevom pani speváčky. Klávesové behy stoja za pozornosť. Melotrón obohacuje aj ďalšiu nálož Scrupoli s častými prechodmi a tvrdšou hudobnou koncepciou. Melódia sa úžasne rozlieha v Delta, ktorá však má aj náročnejšie miesta. Koniec je absolútne úchvatný aj so svojim delikátnym motívom. Prvé krátke prelúdium Scogli 1 patrí tiež medzi tie prístupnejšie kusy, aj keď sa tak na prvé počutie netvári. Sotto Sotto je v tomto smere ešte ďalej a zaujmú tu sférické gitarové poryvy po vzoru Roberta Frippa. Klávesová práca je absolútne detailne spracovaná a ešte k tomu aj pocitová. Prebudenie prichádza v Mummia s trochu strašidelným klávesovým prízvukom. Druhá polovica je vygradovaná sympho-prog-rockovým ťahom s použitím samozrejme mnohých nástrojov, kde zaujme napr. aj taká viola. Druhé prelúdium Scogli 2 je ďalšie pomalšie číslo s ťažko opísateľnými postupmi hudobných pochodov. Progresívna lahôdka La Nefazia Di Multatuli je skrátka geniálna. Úžasný motív sprevádza operný ženský spev. Na to sa nabaľujú ďalšie rytmické zvraty a všemožné variácie na dané témy. Posledné prelúdium Scogli 3 sprevádza okrem iných výrazne spektrum klávesov. Rassegnati je opäť porcia kvalitnej progresivity. Skladba má niekoľko zaujímavých momentov v podobe krásnych pomalých motívov a nechýbajú ani tradične kreatívne rytmické postupy. Posledná minúta je okúzľujúca.
Album je samozrejme trochu abstraktný a tak je to pre klasického prog-rockového poslucháča obťažnejšia hudobná forma. Obsahuje však kopu zaujímavých a zároveň aj typických progresívnych prvkov, ktoré sa dajú uchopiť. V tejto pestrej hudbe je zastúpené aj neodmysliteľné jazz/fusion v progresívnejšom charaktere. Určite za zmienku stoja aj kvalitné gitary Francesca Zagu a hlavne majstrovské aranžmány Paola Bottu, ktorý tu doslova rozlial farby so svojimi klávesmi. Všetky nástroje sú podané invenčne a veľmi profesionálne. Perfektný čistý zvuk je už len konštatovaním odo mňa.
1000 Autunni mi istým spôsobom pripomína klasické impresionistické maliarske dielo, ktoré vizuálne a kontrastne ponúka čisté umenie. Pri tejto hudbe sa mi tie obrazy vynárajú v mysli a vnímam každý jeden tón v rôznych odtieňoch čo podnecuje fantáziu. Takáto poézia nástrojov nie je bežná a preto je to asi tak okrajová záležitosť. Melódia, súzvuk, nepravidelnosť či disharmónia tvoria dokopy na tomto albume vzrušujúcu paletu zvukov. Tento skvost by si zaslúžil aj viac ako päť hviezd.
reagovat
Mayak @ 04.04.2013 20:06:40
... pred pätnástimi až desiatimi rokmi by si sa takýmito rezenziami mohol, Slavo aj živiť :-) Si tu celkom jasná jednotka ..a za Tebou je vákuum. Výborná recka na ešte lepšiu placku ...
hejkal @ 05.04.2013 08:15:20
"... pred pätnástimi až desiatimi rokmi by si sa takýmito rezenziami mohol, Slavo aj živiť"
Dnes sa už nemôže? :)
Óin @ 05.04.2013 12:04:40
Tvé recenze tady září jako maják, moc hezky se to četlo :-)
alienshore @ 05.04.2013 13:24:13
vďaka za priazeň chlapi, ja dúfam že sa vám bude album páčiť ešte viac ako tá recenzia ....
Snake @ 05.04.2013 14:00:16
Recenze mě zaujala natolik,že jsem si na youtube poslechl dvě skladby.Překvapilo mě poměrně málo ohlasů.Buď to nikdo nezná,nebo zná a je to jestě příliš čerstvé a nebo je to až moc velká avantgarda.Což je i můj případ.Jsem holt už taková konzerva,ale tohle na mě bohužel moc velký dojem neudělalo.
zdenek2512 @ 05.04.2013 14:35:30
alienshore: opět krásně napsaná recenze. Zkusil jsem na YT těch několik skladeb co tam je.Mně se tento typ hudby líbí, protože to je skutečně progresivní hudba v rámci 21 století. Navíc při poslechu mám ty samé pocity co ty, člověk si představuje obrazy je to taková hudba k dokumentárnímu filmu. Aby člověk do díla pronikl chce to poslechnout si to vícekrát, letmý poslech části alba rozhodně nestačí. :)
alienshore @ 05.04.2013 14:56:55
myslím si Zdeňku že si to vystihol veľmi dobre ..., áno je to album na viacero posluchov, ale je natoľko harmonický že môže pootvoriť dvere do avantgardnej hudby aj poslucháčovi, ktorý tomu až tak veľmi neholduje ... samozrejme musí aj chcieť sa do toho započúvať :-)
hejkal @ 06.04.2013 13:28:31
Rovnako som nahodil úvodnú skladbu do youtube a je to vážne super. Vďaka za tip. Akurát by som nesúhlasil s predrečníkom, že je to progresívna hudba tohto storočia, to by sa podobná nesmela hrávať už cez štyridsať rokov.
merhaut @ 06.04.2013 15:08:19
Takovéto kapely by měly odevzdávat 90% tržeb z čehokoliv svým vzorům: Gentle Giant počínaje, přes Yes, Jethro Tull, Pink Floyd až po (třebas) King Crimson nebo Zappu.
Artrock apod. progrockové subžánry poslouchám 40 let. U Ske neslyším jediný původní postup, je to všechno jen zručná koláž z výstřižků starých novin. Tohle může oblafnout jen novice anebo povrchní posluchače.
Zkrátka, totální antimprese, jinými slovy pseudoprogrockový polopatismus:-)
Nicméně se to jako kulisovka dobře poslouchá, ostatně jako mnohý jiný pseudoprogrock...
Mayak @ 07.04.2013 15:25:50
...tak v tomto prípade s Tebou, Jardo...pri všetkej úcte striktne nesúhlasím ... a nebudem to ani rozvádzať...ale asi si počúval niečo celkom iné... je to celkom iste invenčné, nápadité a ak sa niečomu v dnešnej dobe záplavy "neoprogu" a "symfoprogu" dá povedať PROG...tak SKE to nepochybne je ...ale O.K. ...každý jeden máme iné uši a cítenie ...
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x