Bronco - Ace of sunlight (1971)

Ace of sunlight, druhý album folkovo orientovanej kapely Bronco, prichádza z ôsmimi skladbami a určite nie je na škodu si ich trošku priblížiť.

Kým na prvom albume dlho otáľa, tu Roden hneď v úvodnej balade Amber moon dokazuje, že mu právom patrí titul najlepšieho neznámeho speváka z Ostrovov. Country ploužák Time slips away neurazí a človek chápe, prečo skupinu na rodnej hrude považovali za príliš americkú. Keď sa prihrnie krátka búrka v elektrifikovaných medzihrách, je to super, ba dokonca je tu aj "južanský" záver - frenetické gitarové sólo v zrýchľujúcom sa tempe. Some uncertainty spomína na zlaté časy, keď sa v tančiarňach nič zlovestné nehralo, shuffle a ide sa! Nasleduje hard rocková pecka Woman. Prvý raz počuť, že bubeník musí zabrať (aspoň na rytmičák), čo ma teší, ale podstatný je celok, a ten je ostrý ako britva. Nič lepšie sa na albume nenachádza, Roden chripí tak, že by zahnal na útek stádo paviánov. New Day Avenue začne na dvakrát, vracia sa k akustickému cliveniu, opäť je tu prítomný neveselý podtón (i elektrické vyšívanie), ktorý mi na skupine tak sedí. Záverečný sólový rozbeh sa stále drží poloakustickej polohy, nádhera. Príjemné nedeľné vylihovanie krásne podmazáva jak krehučká skladba Discernible, tak podobne vyznievajúca citlivka Sudden Street, ktorá už tradične v závere pridá do kroku. Radosti i obavy sa snúbia v klavírnej melanchólii Joys and fears, ktorá celý album uzatvára.

Ďalší dobrý album prevažne akustickej pokojnej hudby, ktorý ale vie správne zatvrdnúť vtedy, keď sa začne rocker nesústrediť. Toto nie je o inštrumentálnej zdatnosti, ale o presvedčivosti jednoduchého prejavu a v tomto ma Bronco presviedča, že občas nie je zlé vypočuť si aj niečo ľahšie. Roden má navyše skvelý hlasisko.
reagovat