Sunchild - The Wrap (2010)

Po dvoch mimoriadne vydarených albumoch prišli Sunchild s ďalším dielom, ktoré rozhodne stojí za posluch. Aj tento počin sa mierne odlišuje od predošlých hlavne čo sa týka hudobného prevedenia. Kalugin sa tu samozrejme zameral na typický symfonický prog-rock, ktorý sa ale občas presúva do vôd progresívneho metalu. Menej štýlových variácií sa prejavilo do väčšej priamočiarosti celej dosky, ktorá má taktiež myšlienkový koncepčný charakter. Špecifickú príchuť dostáva toto dielo vďaka využívaniu reálnych orchestrálnych nástrojov ako hoboj, fagot, husle alebo čelo. Pri detailnejšom počúvaní sa však aj tu vynárajú rôzne neo-progové prvky alebo aj výborné jazz-rockové vyhrávky. Kľúčový nástroj ovláda majster Kalugin ako vždy perfekcionisticky a nápadito. Zostava je striedmejšia a opäť tu zaujme ďalší gitarový talent menom Maxim Velichko.

Prekvapivo prierazný a bohatý vokál Antonyho Kalugina v Day Of Destiny je uvítaním s trochu floydovským cítením a peknou melódiou. Výborná inštrumentálka The Wrap (Intro) je niekde na rozmedzí symfonického progu a progresívneho metalu aj vďaka rytmickému dvojkopáku. Podotknem, že je to ozvučené veľmi esteticky a bicie sa nesnažia na seba pútať hlavnú pozornosť, ale skôr len zhutniť symfonické motívy.

Pri megalomanskom kúsku Under The Wrap sa trochu pozastavím. Je to dielo, ktoré trvá kolosálnych 38-minút a nie je to vôbec nudné alebo zbytočne predimenzované. Kompozícia predstavuje samozrejme aj vrchol celého albumu. Spočiatku je tu veľa symfonických pasáží, ktoré nadobúdajú aj prog-metalový charakter. Tvrdšie dvojkopákové výmeny spolu s piskľavými klávesmi sa vedia veľmi rýchle preorientovať aj napr. na jazz-rock. Gitarové harmónie sú veľmi umne spracované a je to samozrejme podporené hlavne premyslenou štruktúrou tohto veľdiela. Nachádza sa tu niekoľko nádherných melodických liniek, ktoré sú odspievané Kaluginovým výpravným hlasom. Na konci sa vyskytnú aj orchestrálne motívy, ktoré podporí gitarista svojim pekným sólom.

Jemnôstka An Angel je nadýchaná skvelými vokálmi a krehkými aranžmánmi. Koniec songu je perfektne spracovaný klávesovými zvukmi a efektným gitarovým sólom. Ilusionist patrí akustickej gitare a zaujímavej farbe klávesov. Koniec dosky tvorí pomalšia skladba The Wrap (Outro) so sláčikovými nástrojmi a tradične kvalitnou inštrumentálnou zložkou.

Antony Kalugin sa tu vypracoval a posunul aj ako spevák, lebo jeho hlas je výrazovo celkom pestrý. Kalugin nie je umelec čo stojí na mieste, preto sú jeho dosky tak inovatívne a zároveň aj vysoko kreatívne. Album The Wrap je ďalšie kvalitné a atmosférou nabité dielo pre progressive-art rockových fanúšikov. Reálne hodnotenie 4,5.
reagovat

Brano @ 08.05.2013 08:33:00
The Wrap je moja srdcovka od Sunchild.Tento album mi ohromne sadol a najmä ústredná 38-minútovka Under The Wrap je doslova skvostná!Kalugin dokáže vyčarovať ohromné melódie a je to najväčší talent a hudobný aranžér za posledných minimálne dvadsať rokov.Samozrejme,aj tu sa nájdu estéti a géniovia,ktorí album odsúdia iba podľa obalu,bez toho aby si ho vypočuli.Je to iba na ich škodu.

Ryback @ 29.07.2019 18:20:54
Projel jsem si nedávno 2x většinu alb Karfagen a Sunchild na ytb. Není to přímo můj šálek čaje, ale tam, kde se zejména skupina Karfagen stáčí k jazzu a canterbury, tam potěšení nalézám. Solitary sandpiper journey mě tak hodně zaujala a ukrajinským folklórem nasáklá Aleatorica také. Co se Sunchild týče, tam je to horší. U první půle alba Invisible line jsem zpozorněl. Jednoznačná (bohužel pro mé uši neopakovaná) paráda je pro mě album The Wrap. Celé. Kompozice Under the wrap se něco nevídaného, resp. neslýchaného – kdy vedle sebe v promakaném souladu koexistují pasáže, za které by se nemuseli stydět chrochtající death metalisté a zároveň pasáže, připomínající romantické symfonie z 19. století. Jednoznačná žranice pro uši! Díky Mirdo a Brano a Slavo a všem ostatním za rozšíření obzorů.