Dave Chastain Band - Rockin’ roulette (1980)
01. Sunshine /Dave Chastain, Steve Martinez/ (5:35)
02. Gotta get away /Dave Chastain/ (2:13)
03. Highway man /Dave Chastain/ (4:37)
04. Losin’ you blues /Dave Chastain/ (3:17)
05. Breezin’ /Dave Chastain/ (4:47)
06. Down at Dee’s /Dave Chastain/ (3:47)
07. One in the Sun /O’Brien/ (4:23)
08. Ballad of William Quantrill /Don Mitchell, Mark French, Bud Pruett/ (2:53)
09. Rockin’ roulette /Dave Chastain, Tom Jernigan/ (3:12)
Obsazení:
Dave Chastain: lead and slide guitars, vocal
Mark French: lead guiatr, vocals
Bud Pruett: bass, vocals
„NIP“ Beer: keyboards
Tom Jernigan: drums, vocals
Randy Wickert: saxophone, percussion
with
Mo Abbott: fiddle (6)
Bobby „Mongo“ Harvey: pedal steel (6), second lead guitar (2)
Bob Smith: banjo (8)
Kris Lewis: vocals (1, 9)
Patsy Sullivan: vocals (1, 9)
Už je to dávno, čo som nárazovo nakupoval i s bratom cédéčka na tony. V rámci jedného takého južanského nákupu, kedy padali tisíce (starej meny), brat nabral v Roxy za priehrštie albumov od Outlaws, Molly Hatchett a ja neviem, čoho ešte. Predavač grátis prihodil aj Dave Chastain Band – Rockin’ roulette. Že to nikto nechce. Obal s konfederačným zombíkom s južanskou vlajkou v pazúroch jazdiacom na divokom bizónovi (nakreslil to akýsi Martin Halstead) jasne ukazoval, že to asi bude southern rock, nuž sme sa darovanému koňovi na zuby nepozerali a šli ho radšej počúvať.
Jemné pradivo amerického country rocku allmanovského strihu s názvom Sunshine spestruje občasný saxofón, keďže podobná hudba ma zasahuje iba občas a ako mládenca ešte menej, nečudo, že som bol kedysi celkom sklamaný. Gitarové sóla sú našťastie zručné. Aby ste ma nechápali zle, muzika je to štýlovo slušná, akurát mám radšej menej country vplyvov. „Vrchol“ v tomto smere predstavuje skladba Down at Dee’s. Nečudo, že sa u hostí vyskytujú inštrumenty ako husle alebo bendžo.
Z albumu sa rinie dobrá nálada, taká pianová barovka Losin’ you blues nevyvolá na oblohe ani mráčik, nieto ešte tlakovú níž. Zasnená inštrumentálka Breezin’ určite vypadla z vrecka Dickeymu Bettsovi, podobne ako titulná „allmanovka“ Rockin’ roulette. Vyzdvihol by som rockovo nabudené skladby, a to neskutočne melodickú pecku Gotta get away, svižné južanské boogie Highway man s namakanou klávesovou medzihrou alebo klasiku, brutálnu baladu One in the Sun, ktorú hrali aj samotní Lynyrdi s Gainesom (ktorému na albume Legend pripísali autorstvo, tu je však uvedený akýsi O’Brien). V neposlednom rade musím zmieniť smutnú záležitosť Ballad of William Quantrill, mám rád depresívny country rock.
Prekvapivo príjemný album americkej výroby ostal napokon v mojej zbierke, ale počúvam ho tak zriedka, že sa to ani vypovedať nedá. Je to však raritka, napočudovanie to vydala Akarma, čert vie, ako k tomu prišla. A rok 1980 by dielu nehádal nikto.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x