Davis, Miles - Miles in Berlin (1964)

Keď som začínal s jazzom bol Miles Davis samozrejme z jednou prvých variánt na ktoré som natrafil. Ktosi známy mi raz zapožičal jednu jazzovú výberovku, kde popri Elle Fitzgerald, Louiovi Amrstrongovi, Nat Coleovi a mnohých iných svietilo i toto meno. Už na tejto výberovke ma Miles Davis celkom presvedčil.

Potom ale o pár rokov sa mi dostalo do rúk CD so záznamom z tohoto koncertu a bolo vymaľované. Neskutočná energia, famózne nasadenie všetkých zúčastnených. Spojenie Hancocka a Davisa sa ukázalo ako vysoko smrteľné. No a keď vám za basou stojí taký pán ako Ron Carter. Človek ktorého i osobná tvorba má čosi do seba. V tomto smere odporúčam jeho živé záznamy s doprovodom gitary.

Napríklad taká Milestones v živom prevedení znie neporovnatelne lepšie a energickejšie než na štúdiovej nahrávke. Takto nejak by mal začínať jazzový koncert. Prvá, energická rana medzi oči.
Skutočne výborne zohratá partia kde sice úraduje Davis ale za zmienku stojí i rytmika postavená na umení Tonyho Williamsa alebo tenor a alt saxofónové súznenie pánov Shortera a Butza.

Vskutku zaujímavé, aké silné osobnosti sa dokázali spojiť v takýto výborný umelecký celok. Davis, Hancock, Carter, Shorter..Butz a i Tony Williams sú skutočne veľké mená jazzu. A je to poznať.

Áno, ak potrebujem nakopnúť, ak sa cítim v dezolátnom a až neprimerane letargickom stave.. tak si pustím túto nahrávku. Byť naživo na tomto koncerte musel byť skutočný zážitok a nám ostatným nezostáva nič iné než závidieť a vystačiť si „len“ s týmto skvelým, živým záznamom.
reagovat

Aby koncertné albumy dostali päť hviezdičiek, muselo by to byť čosi vážne výnimočné. Nemôžem si pomôcť, ale tento záznam z Berlína v roku 1964 výnimočný je.

Už od úvodných tónov, úvodného nástupu, cítite nutkanie pokyvovať nadšením svojou hlavou. Nesmierna radosť a entuziazmus z hry, famózny Davis a nemenej famózny, vtedy ešte relatívne mladý Herbie Hancock. Táto dvojica si to pekne hudobne rozdáva a mne nezostáva nič iné len sedieť v úžase.

Veľmi sa mi páči i hra Rona Cartera, jeho basa je výrazná a popravde, mám pocit že Carter bol výborná voľba. Klobúk dole i pred ostatnými spoluhráčmi, ale ten, kto to pevne drží v rukách, je Miles Davis a berlínske publikum mu to dáva jasne najavo.

Možnože má Miles Davis i lepšie koncerty, žiadny ma však nestrhne tou živočíšnou energiou ako práve tento. A preto dávam plných päť.


reagovat

PaloM @ 28.04.2013 10:08:39
Ahoj Pastorius. Vždy sa veľmi poteším, keď vidím novú zmienku o Milesovi Davisovi na Progboarde. Takže za tvoj postreh ti ďakujem. Súčasne ťa prosím, ak je to možné, v budúcnosti si najskôr napíš text do wordu či iného editora, skontroluj preklepy a čiarky, potom to nakopíruj sem. Má to dve výhody. Nemusia to potom opravovať moderátori a tebe zostane doma kópia pre prípad, že sa technickou poruchou zápis na Progboarde vymaže. Vďaka za pochopenie a túto moju poznámku môžem neskôr vymazať.