Isotope - Isotope (1974)

O Isotope mi dosť dlho básnil môj otec, až mi to nedalo a navzdory nedostupnosti za rozumnú cenu som si zadovážil japonské vydanie debutu a tretej dosky. Hoci fusion počúvam len občasne, obidva albumy si ma získali okamžite. Keď už ničím iným, tak tým, že sa dali počúvať aj pri spiacich bábätkách, tak nerušivý zážitok ponúkajú.

Hudba na albume je priam ambientná (napr. Do the business). Melodická, poslucháčsky vďačná, nevtieravá (človek si ani neuvedomí, že do neho perú pomerne sofistikované muzikantské hody). Hoci sú výkony hudobníkov rýchle, svieže, profesionálne, kapela ani na okamih neskĺzne do samožerských bublikaní, o nejakých free džezových chaosinách nevraviac. Miestami sa pri ňom dá čarovne podriemkať (Sunshine park), sem-tam vystrčia rožky nasrdené tóny (Bite on this) Aj keď mi album zo všetkého najviac pripomína jednoliaty skalný masív, nedá mi nevychváliť osobitne úvodnú skladbu Then there were four, ktorá snúbi všetko izotopické, namakanú rytmiku (aj s bicím sóličkom), rýchloprstého klávesáka a nemenej nezastaviteľného gitaristu. Zvuk je čistejší ako lesná studnička z rozprávky, čo album vyzdvihuje aj po formálnej stránke kamsi k Olympu.

Vďaka poslucháčskej prístupnosti (bez popíkových tendencií) radím tento album na vrchol mojej obľúbenosti v rámci fusion žánru.
reagovat