Point Blank - Airplay (1979)

Koniec 70. rokov južanskému rocku neprial. Lynyrd Skynyrd sa zrútili do močiarov a s nimi symbolicky skončila aj najlepšia éra tohto štýlu (i keď sa Molly Hatchet snažili a od 90. rokov južarine nemožno uprieť renesanciu).

Južanské boogie Mean to you Queenie je zdanlivo presne také, aké má byť, pozornejší poslucháč však zaznamená posun k sterilnejšiemu zvuku. Úplne vypuklo sa to prejavuje v odporne dobovo rádiovej popovke Two time loser, z ktorej sa dá počúvať akurát sólo. Bože, Foreigner časy mi fakt lezú krkom. Klavírna balada Shine on v nastolenej orientácii pokračuje, i keď je celkom počúvateľná. Klávesy, ktoré v doterajšej tvorbe nehrali prakticky žiadnu rolu, tu prepočuť nemožno. Rýchle boogie Penthouse pauper by mohlo byť fajn, ale vyslovene hnusné refrény (a kúpeľňový sound) však zabíjajú celkové vyznenie. Namakané gitarové sóla našťastie dojem naprávajú. Nechce sa mi furt opakovať, a tak si buďte istý, že album skôr sklame sedemdesiatkarov a môže potešiť osemdesiatkarov. Hoci skladby nie sú zlé, produkcia v tomto prípade pácha významnú časť výsledného dojmu. Za najlepšiu skladbu považujem rýchlu boogie záležitosť Louisiana leg, nemá chybu. Rovnako sa vydarila skladba s hromovým názvom Thunder and lightning.

Odklon od predchádzajúceho blues-hard rockového obdobia smerom k dobovej komercii chápem z pohľadu živiteľa rodiny, ale umelecky ho nemienim akceptovať nikdy. A bude horšie.
reagovat