Bloomfield-Hammond-Dr. John - Triumvirate (1973)
01. Cha-dooky-doo /M. Vince/ (3:40)
02. Last night /W. Jacobs/ (2:55)
03. I yi yi /L. Rebennack/ (3:41)
04. Just to be with you /B. Roth/ (4:06)
05. Baby let me kiss you /K. Floyd/ (2:58)
06. Sho bout to drive me wild /M. Rebennack, J. Hill, A. Robinson, K. Floyd/ (3:31)
07. It hurt sme too /M. London/ (3:48)
08. Rock me baby /J. Josea, B.B. King/ (3:40)
09. Ground hog blues /J. L. Hooker/ (3:32)
10. Pretty thing /W. Dixon/ (4:37)
Obsazení:
John Hammond: vocal, guitar, harmonica
Mike Bloomfield: guitar
Dr. John: piano, organ, guitar, banjo, percussion
with
Fred Staehle: drums
Chris Ethridge: bass
Thomas Jefferson Kaye: guitar, vocals
John Bourdreaux: percussion
Bennie Parks: percussion
Richard „Blue“ Mitchell: trumpet
George Bohannon: trombone
James Gordon: barytone sax
Jerome Jumonville: tenor and alto saxes
Robbie Montgomery: vocals
Jessie Smith: vocals
Lorraine Rebennack: vocals
Album Triumvirate, umelo spáchaný trojicou Mike Bloomfield, John Paul Hammond a Dr. John, som si kúpil relatívne nedávno (niekedy okolo roku 2010). Vydala ho osvedčená nemecká značka Repertoire v digipaku (z roku 2006), nuž som neodolal.
Ako som si ho tak púšťal, do podvedomia sa mi vkrádal zmätený pocit, čo to, dopekla, je? Desať bluesových skladieb s neprepočuteľnou prímesou funky (Cha-dooky-doo a množstvo ďalších) som často ani nevnímal, akoby sa strata pozornosti predávala grátis k nosiču. K dobru má toto dielko máločo, možno niekoľko štandardných kúskov, ako napríklad posadené blues Just to be with you, vydarené spevné funky Sho bout to drive me wild (navzdory žánru je to vrchol albumu), klasika Rock me baby (kde sa naopak gitara ozýva v miere pre toto dielo netypickej, a teda hojnej) alebo zabahnené blues Ground hog blues. V niektorých skladbách sa vôbec nesóluje (It hurts me too)! Dobre, skladby sú rutinné a nezaujímavé, čo ďalej? Nanešťastie, ani inštrumentálna stránka nie je práve výnimočná. Žiadne sólo nemožno zaradiť do kategórie zapamätateľných, navyše, mám neodbytný pocit, že sa nikto z hlavných protagonistov nechcel drať dopredu, nieto ešte, aby si v nejakých tých dialógoch pekne svorne zatrilkovali. Najlepšie z toho vychádza Hammondova harmonika, ktorá spestruje nezáživný prejav aspoň v tých zopár bluesovo čistejších kúskoch.
Celé dielo pôsobí strašne unaveným dojmom (toto sa nedá zmerať, je to čisto o pocitoch). Niektoré albumy ma hold sklamú. A to aj v prípade, že sú plné neporuchových osobností. Toto dielo sa síce dá vypočuť, ale chápem, že ho ani jeho protagonisti nevelebia. Niet veľmi čo.
reagovat
fra55 @ 16.09.2013 08:26:25
Tohle dílko jsem měl kdysi na vinylu a mám na něj úplně stejný názor.Když jsem si ho tenkrát koupil a to hlavně kvůli M.Bloomfieldovi netušil jsem jaké to bude zklamání.Ta deska šla hodně rychle do světa.Dík za recenzi jsou to navlas stejný pocity jako u mně.
hejkal @ 16.09.2013 08:56:55
Vďaka za reakciu, som rád, že nie som jediný, koho prítomnosť veľkých mien nezaslepuje tak, ako si to marketingoví šáliči predstavujú.
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x