John Dummer Band - The John Dummer Blues Band - Cabal (1969)

John Dummer Blues Band bola jedna z tých ortodoxných, ale dnes už pomerne zabudnutých kapiel, ktoré sa vyliahli z britskej bluesovej vlny 60. rokov. Debutovala v roku 1969 albumom Cabal, o ktorom si dnes niečo povieme.

John Dummer bol bubeník a frontman, čo v tých časoch bolo bežnejšie, akoby sa zdalo. Parťákom v rytmike mu bol basák Thumper Thompson. V zostave sa zjavili hneď dvaja gitaristi – Joe Kelly a T. S. McPhee. Obaja aj spievali, ale netreba zabudnúť na Jo Ann Kelly, ktorá na albume hosťovala ako speváčka. Posledným členom kapely bol harmonikár John O´Leary, ktorý sa výrazne podpísal na celkovom sounde.

Muzika je to striktne bluesová, nič iné nečakajte. Je jedno, či ide o vlastné alebo prevzaté skladby, celé to znie akoby černosi dozbierali bavlnu a išli si večer pri muzike osladiť život a vyplakať sa zo všetkých neprávostí, ktoré im život prináša. Ako som už spomínal, veľký priestor dostáva ústna harmonika Johna O´Learyho, ktorá je naozaj všade. Ja som sa o album začal zaujímať pre účasť Tonyho McPhee, frontmana mojej srdcovky Groundhogs. Jeho jedinečný herný prejav tu však veľmi nepočuť, v role klasického bluesmana sa bez problémov „stratil“. A to aj v prípade rokenrolového evergreenu Hound Dog.

Pretože táto muzika je autentická až na dreň. Ja sa osobne nepovažujem za ortodoxného bluesmana, na to mám priveľmi rád rockové pnutie, ale viem si vychutnať nefalšované bluesové hody, ktoré sa v prípade albumu Cabal konajú prakticky po celé trvanie albumu. Kebyže mám vybrať jednu skladbu, tú naj, volil by som prakticky ľubovoľný kúsok z ponúkanej dvanástky. Azda len inštrumentálka Blue Guitar je predsa len o chlp omračujúcejšia ako zvyšok skladieb.

Pokiaľ máte radi blues, tento album je vynikajúci. Vlastne je jedným z najlepších, aký som v bluesovej sfére kedy počul. Zaujímavý je aj bezfarebný obal.

Kdo má rád bílé britské elektrické blues či bluesrock z konce 60. let, ten si při poslechu této prvotiny bubeníka Johna Dummera a jeho kapely přijde na své. Vlastní kompozice se zde střídají s písněmi klasiků a snad nejtypičtější je výborná foukací harmonika Johna O´Learyho. Ovšem obě kytary (Dave Kelly - bottleneck guitar a T.S. McPhee - guitar) jsou také excelentní.

Kellyho písně "Need Love" a "Low Down Santa Fé" jsou svižné dvanáctky, jeho třetí příspěvek "No Chance With You" je táhlejší věc krásně odzpívaná Jo Ann Kelly. Pomalé je i Thompsonovo "Welfare Blues". "When You Got A Good Friend" (McPhee/Kelly) - ve středním tempu si vychutnávám krásnou hru Davea Kellyho. Asi tolik k vlastní tvorbě na této desce, která je prokládána převzatými písněmi. Ty jsou zahrány velice precizně a dávají zavzpomínat na mistry černého blues Wilie Dixona ("Young Fashioned Ways"), Mudy Waterse ("Sittings And Thinking"), Johna Lee Hookra ("Blue Guitar") a další.

Škoda, že tahle parta zůstala dodnes nedoceněna a ve stínu svých slavnějších, o pár let dříve se prosadivších, současníků Rolling Stones, Bluesbreakers, Fleetwood Mac, Chicken Shack a Ten Years After.
reagovat

Jardo @ 04.01.2015 19:33:36 | #
Jéj! Posledné dni práve premýšľam, že by som si rád rozšíril zbierku o nejakého (neznámeho) bluesrockového interpreta, príp. o album, ktorý nemám. To je presne pre mňa. Luk63, ani nevieš, ako si ma potešil! Toto som vôbec nepoznal. Ďakujem.

Čo sledujem tento web, tak som si všimol, že rocková archeológia ti je blízka - škoda, že napíšeš viac recenzií.

P. S. Dummer - priezvisko ozaj vhodné pre bubeníka.

luk63 @ 04.01.2015 20:01:35 | #
Já mám toto 2CD >> odkaz a vřele doporučuju. Jsem rád, že jsem ti touhle recenzí kápl do noty :-)