Brainbox - To you (1972)

Brainbox mi odporučil otec, lebo Akkerman a Lux. A tak som niekedy dávno kúpil CD To you, čo bola pôvodne dvojplatňa z roku 1972, ktorá núkala prakticky všetky single do konca roku 1971 a takmer kompletný debutový album. A že to za to stálo, to mi môžete veriť.

Kapela v podstate ponúka štyri polohy. Hard rock silno nasiaknutý Deep Purple sa vyzúri v skvelom vypaľováku Virgin i v rovnako nasrdenom kúsku Amsterdam, the first days. Kým Akkerman i jeho nasledovníci prinášajú jednu sólovú smršť za druhou, Lux má brutálne zachripený hlas a zvláda i „gillanovsky“ jačať, skvelá kombinácia! Aj v posadenejších a bluesovo načuchnutých piesňach typu To you cítiť ten správny ťah na bránku, ktorý tak dlho absentuje v slovenskom futbale. Hutné rify kapele šli, nasekaná drsňárňa Doomsday train je toho dôkazom. A keď už treba byť baladický, je tu rozochvená gitarová inštrumentálka Mobilea alebo naliehavá (a teraz sa nebavím o posteľných scénach) citlivka Good morning.

Druhá poloha je čisto bluesová, prezentovaná hustým gitarovým kúskom Sinner’s prayer, vrcholne geniálnou skladbou Dark rose núkajúcou to najlepšie z Roryho Gallaghera (myslené nadnesene) a ešte aj s hosťujúcou „tulláckou“ flautou... Klavírne slimačie blues Woman’s gone je presvedčivé ako policajti po dvanástich hodinách výsluchu, svižné záležitosti Baby, what you want me to do a So helpless zasa pôsobia ako delikventi na úteku.

Kapitolou samou o sebe sú dva covery. Notoricky známa záležitosť čiernych speváčok, a síce Summertime, sa pýši hard rockovým kabátom, prierazným rifom a v neposlednom rade namakaným vokálnym prejavom, zabudnite na brčkavé precítené „Džoplinky“, tu sa priamočiaro buráca, chrčí a piští, bomba! Naopak, Scarborough Fair je tak krehká záležitosť, že pri nej ani nedýcham, aby sa neroztrieštila. A tá flauta, ten zachripený hlas!

Napokon sú tu nejaké tie paberky z každého rožku trošku ako psychedelicky opradené temer country Cruel train, akusticky podfarbená záležitosť Down man, čistý hendrixovský slaďák Between alpha and omega, melodická rádiovka The flight, ďalší slaďák The smile, čosi akustické s názvom Reason to believe a v neposlednom rade gradujúce psychedelické rockovanie s názvom Sea of delight.

Zmes dvadsiatich skladieb pokrýva síce aj debutový album, avšak niektoré skladby sú už spomínané singlovky. Rozdiel je markantný hlavne v naposledy menovanej Sea of delight, tu trojminútovej záležitosti, pričom na albume sa nachádza viac ako štvrťhodinová verzia.

Celkovo je to parádna doska výbornej gitarovej hard rockovej kapely, neprekáža mi ani mierne nedokonalý zvuk (moje CD vzniklo v roku 1988). Zároveň je to povinnosť aj pre zberateľov radových albumov Brianbox, pretože väčšina singlov nie je ani v bonusoch na cédéčkách a veru stoja za to.
reagovat