Guess Who, The - Live at the Paramount (1972)

Kapela Guess Who sa preslávila vďaka hitu American woman, ktorý mladšia generácia možno pozná z nepodarenej verzie vyhasnutého občasného „rockera“ Lennyho Kravitza. Aj množstvo dobových pamätníkov v našich končinách, ktorých poznám, ju má zaškatuľkovanú ako kapelu jedného hitu. A to napriek tomu, že vydala hromadu albumov a už v 60. rokoch veselo fungovala. Preto som kedysi nezaváhal a so záujmom siahol po koncerte Live at the Paramount z roku 1972. Moje cédečko je prešpikované bonusmi, je ich tam šesť, čo je prakticky raz toľko, ako je skladieb na pôvodnom albume, čo z tohto vydania robí veľmi vydarený best of. Pretože, povedzme si otvorene, máme tu čo dočinenia s výbornou bluesrockovou kapelou.

Už úvodná dlhá posadená pecka Pain train dokazuje, že Guess Who zvláda ako spevné polohy, tak ostré gitarové sóla. Svižné blues Albert Flasher (pôvodne singel) navodzuje až barovú atmosféru, čomu napomáha klavír. Bluesová pohoda vyviera aj z New Mother Nature. Runnin’ back to Saskatoon sa z albumu dostala aj na singel. Nečudo, harmonikové pokojnejšie blues so silným melodickým prejavom, kto by odolal (dnešnej omladiny sa nepýtam a rovnako neočakávam odpoveď ani od avantgardných „tiežpopíčkarov“). Spevný hitík Rain dance neurazí žiadne rádio venované „normálnej“ hudbe. These eyes sa snaží priam baladiť, ozaj, spolu s predchádzajúcim kúskom ide o bonusy. Ospalá vec Glace Bay blues si vystačí s akustikou a spevom, zvyšok kapely má voľno. Ďalší bonus Sour suite jemne klavírne podpichuje spev a ako minule, aj tu sa zvyšok skupiny ulieva. K hardrockovým vodám si to namieri skladba Hand me down world, po dvoch tichých predchodkyniach bolo načase. Aj toto je bonus.

A je to tu! American woman - vrchol koncertu a zároveň facka do tváre všetkým, čo si myslia, že štúdiová verzia nemôže byť lepšia. Úvodom je tu totižto dlhočizný bluesový jam, ktorý skladbu katapultuje kamsi do vesmíru. Nechýba harmonika, spev postupne predstavujúci americkú ženu napokon vyhláskuje názov skladby a je to tu! Nesmrteľný gitarový motív, nesmrteľná skladba. Naživo parádne drsná, čo podčiarkne predĺžené gitarové sólo, na ktorom by si mohli kriedy trénovať škrípanie po tabuli. Druhú gitaru počuť pomenej, ale aj tá si zasóluje. V rámci koncertného nabudzovania publika si spevák čosi zatralaláka a prenechá miesto bubeníckemu sólu. To sa spočiatku drží rytmu, aby sa nenáročnejší poslucháč nebodaj nestratil, ale napokon sa zvrhne na klasické mládenie do rytmičáku a rôznorodo kopaných triol. Prakticky automaticky sa pridá džezový kúsok Truckin’ off across the sky, ktorý pôvodný album uzatváral a na svoje si prídu aj priaznivci flauty. Z celého predstavenia ma až mrazí. Toto je verzia American woman, ktorú by si mal každý povinne vypočuť a basta! Dvadsaťštyri minút nikdy neznelo namakanejšie!

Mierne popretie vrcholu albumu zaistia na cédečku dva bonusy, pohodová Share the land a melodicky nabudená záležitosť No time. Nie, že by boli zlé, ale radšej ich mali pichnúť niekam skôr, keď tak učinili už v minulých prípadoch.

Kanadská formácia Guess Who bola ďaleko lepšia, než by sa zdalo a jej koncert stojí za to!
reagovat

pito63 @ 08.04.2014 12:16:01
American woman poznám, aj to mám na nejakom výberovom CD rôznych interpretov, ktoré som v začiatkoch kupoval s tým, že mi to k šťastiu stačí. Figu borovú! Všetko je inak, zaujímajú ma jednotlivé kapely a kompletné albumy. Zatiaľ som sa nedostal k preskúmaniu tvorby tejto formácie. Snáď sa na to raz nájde vhodná chvíľa.
hejkal, vďaka za recenziu!

hejkal @ 08.04.2014 13:48:05
Určite skús, myslím, že nebudeš sklamaný.

Konnie @ 12.06.2020 11:31:29
Wow! Ač se značným časovým odstupem, musím autorovi recenze poděkovat. Nebýt jeho příspěvku, nenapadlo by mě si toto album poslechnout a to by bylo fakt škoda. Výborná atmosféra, Burt Cummings je zpěvák par excellence a verze American Woman z tohoto vystoupení je opravdu JÍZDA!