Badger - One live Badger (1973)

Badger som až do tohto roku poznal iba z encyklopédií. Dlho-predlho som ho mal na zozname, ale v bratislavských obchodoch nie a nie ho zohnať. Až sa mi to podarilo minulý týždeň. Platí staré známe, kto sa neopýta, ten sa nič nedozvie. Nuž som sa pri návšteve Roxy ozval, reku, nešlo by to? A, čuduj sa svete, šlo! Nakoľko ide o kapelu z okruhu Yes-odnoží (frontmanom je niekdajší klávesák Tony Kaye), bol som zvedavý, či nepôjde o dajakú klonovaciu ságu. Našťastie, ako Flash, tak Badger sa vydali vlastnými cestami (nechcem písať, že do zabudnutia, ale ďaleko od pravdy to nebude). Kým sólovky najslávnejšej „yesáckej“ zostavy (napr. Wakemana alebo Andersona) sú v povedomí fanúšikov viac ako etablované, zoskupenia pôvodného dua odídencov dajako masovo nevychádzajú a ani zďaleka nie sú spomínané tak často, ako by si zaslúžili.

One live Badger je koncertná nahrávka a to je veru dobre. Art rock naživo zvyčajne stratí kopu štúdiového úhľadného mejkapu a to priaznivcov 10. stupňa Mohsovej stupnice vždy rozjarí. Celú šou načne rázna záležitosť pomenovaná Wheel of fortune. Gitara srší energiou, zvyšok osadenstva zdatne sekunduje, každý nástroj má svoje výrazné vsuvky a spevák? Ten to solídne zaklincuje. Fountain by sa v štúdiu určite vyznačovala vzletným baladickým šatom, tu je to prosto podmanivá pomalšia skladba. Na poslucháča sa ani na okamih nezabúda. Wind of change je preto priamočiarejšia spevná skladbička. Bluesrockový tok zvaný River má pre zachovanie zdania progresivity aspoň košato vyhrávaný refrén. Skvelý dvojhlas klávesov a gitary otvorí inak asi najslabšiu skladbu albumu, komerčne podliezavý kúsok The preacher. Miestami sa to podobá na Genesis. Všetko zachraňuje gitarista, ten smaží sóla na pripálenom oleji v búdke tureckého predavača žemľového fastfoodu a tak to má byť. Našťastie, je tu finále. On the way home začína drsným rifom, z ktorého by uhrovitej súčasnej mládeži znechutene spadla sánka aj s gaťami a následná psychoterapia by urobila boháčov z viacerých absolventov zdravotníckej univerzity. Skladba je čistokrvne hardrocková a v závere mierne „sfunkuje“ rytmus, pridá tempo a vražedným spôsobom odhadzuje ku krajnici skrvavené časti údov a trupov nešťastníkov, ktorí sa motajú po vozovke s naivnou vierou v reflexné prvky. Bomba!

Prívetivý (čítaj nie veľmi komplikovaný) art rock v neuhladenom rubáši, to je v skratke Badger. Gitarista je skvelý pražič, čím z toho miestami robí „guilty pleasure“ hardrockerov. Za posledný týždeň som tento album točil v prehrávači ako besný a trúfam si povedať, že je výborný.

P.S. Mimo tému, Esoteric vydal nedávno aj banksovu sólovku Two sides of Peter Banks a vážne rozmýšľam, že si doplním vzdelanie. Zdá sa, že je o čo stáť.
reagovat