Taste of Blues - Schizofrenia (1969)

Švédsku scénu mám zmapovanú asi ako priemerný Američan okolie Banskej Bystrice, nuž využívam každú možnosť, ako sa ňou obohatiť. Aj preto som na odporúčanie v obchode okamžite skočil na lep a zakúpil si album Taste of Blues – Schizofrenia (with Don Washington).

Keď si odmyslíme bubácky nástup, je skladba Schizofrenia takým tanečným blues-džezíkom, ktorý sa tvári takmer latino. Dominuje klavír, následne saxofón a nechýba ani indická klávesová vsuvka známa každému zaklínačovi kobier. Nebojte sa, pridá sa aj brušná tanečnica, takže skladba ulahodí aj majiteľom háremov. Skladba vrcholí v psychedelickej kakofónii, hold, hráči si to evidentne užívali. Pomalé klavírne blues s atmosférou hustou ako stolica mäsožravca A touch of sunshine je dokonalým príkladom toho, čo na blues milujem. A nie je to vcelku tuctový spev černošského vokalistu Washingtona. Po klávesovej medzihre On the road to Nidaros, ktorá sa stihne aj celkom svižne rozprúdiť, nastupuje poriadna tvrďácka záležitosť Another kinda love, pod ktorou je podpísaný sám John Mayall (je z albumu A hard road). Ráznejší bluesrockový kúsok Another mans mind prvý raz výraznejšie predstaví škrípajúcu gitaru. Napokon prefrčí k záverečnej skladbe What kind of love is that. Tá je bezkonkurenčne najrýchlejším kúskom albumu, čiže sa dá použiť ako adrenalínová injekcia.

Bluesrock tohto tvaru veru môžem v dávkach hroziacich predávkovaním.
reagovat