Third Power, The - Believe (1970)

Americké hardrockové triá sa priam vyžívali v tom, ako po sebe zanechať čo najmenej stôp. A to navzdory tomu, že často zneli tak, že aj hluchý mal dojem, že sa k nemu blíži grizly s hladným výrazom v ksichte. The Third Power prirovnávajú na obale CD pochybnej spoločnosti Pilot k Cream. A veľmi nepreháňajú.

Nie preto, že by tu snáď boli výnimočné muzikantské osobnosti. Už úvodná skladba albumu Believe je ostrá ako feferónka aplikovaná do očí, Gettin’ together by Baker, Clapton a Bruce nedokázali takto sprasiť, ani keby sa snažili. Ale kontrast v prejave majú veru podobný. Vzdušne zahalený spev a bluesové opary Feel so lonely dokazujú, že sa chlapci od svojich vzorov naučili veru dosť. Aj balady neostanú bokom (Passed by) , podobne ako šesťdesiatkové popíky typu Lost in a daydream. Návrat k absolútnej strate zábran, ateda k hard rocku ako sa patrí, prichádza s Persecution. Tak sa mi to páči! Creamovsky zrifovaná bomba Comin’ home dtto. Won’t beg anymore sa vracia k snivejším polohám, krásna baladická vec, aké sa dnes už nerobia, sa na chvíľku aj plynulo rozbehne, nádhera! Záver albumu sa nesie v pravidlách základnej školy. Najprv sa zopakuje pokojnejšia poloha v Crystalline chandelier a potom si načechráme výraz tváre s drzou a chuligánskou rúbačkou Like me love me, ktorú by určite posadili do somárskej lavice, keby sa unúval nechodiť poza školu.

Bonusový singel z obdobia pred vydaním albumu sa s tým nepára. Psychedelicky tvrdá We, you, I nemá chybu, archaický hard rock Snow tiež.

Skvelá jednoalbumová vykopávka „made in USA“.
reagovat

Keď má človek rád starý dobrý poctivý hard rock môže sa brodiť sedemdesiatym ro(c)kom minulého storočia a určite nenarazí na power trio ktoré by bolo vyslovene zlé. Aby si uvedomil silu týchto nahrávok na 100%, stačí si pustiť komerčné rádio a počkať kým nenatrafí na superpseudorock. Po zle generovanej hudbe a reklamách omámení sa vráti a pustí si niečo takéto bude vďačný bohu (To je jedno či je jeho boh Cthulhu, Abraxas, Ann alebo satan) že existujú stariny takéhoto kalibru. Stariny časom zabudnuté ale zub času si na nich nevybral svoju daň skôr naopak časom zrejú ako víno.

Album je to celkom pestrí. Striedajú sa tu hutné a ťažké "hardrockoviny" ako úvodná Getting’ together či Persecution. Príjemné akustiky ako Passed by. Krásna sixties melodika ako napríklad Lost in a daydream alebo Won’t beg any more. Nechýbajú ani zaujímavé riffy najlepší je v Comin’ home. Za vrchol považujem záverečnú pecku Like me love me. Skladba ktorej ku šťastiu nechýba vôbec nič.

Cením si tento archeologický nález.
reagovat

hejkal @ 27.01.2014 09:28:12
Heh, vidím, že si sa chytil. :)