Dedalus - Dedalus (1973)

Už je to pekných pár rokov, čo som si kúpil toto CD, reku, je to niečo talianske, starinka, azda to bude dobré. Nečakal som, že dostanem čistokrvné fusion, v ktorom bude rytmika zdarne napodobovať hoci Mahavishnu Orchestra a do toho vletí saxofón á la Nucleus.

Album Dedalus rovnomennej kapely obsahuje päť inštrumentálnych skladieb, ktoré potešia každého, kto má rád tento štýl muziky. Navyše je tu ešte kus psychedelického stonania (Santiago), kedy sa už nebavíme o muzike, ale o zvukoch. Väčšinou sa medituje, podmanivé sú najmä husle alebo klavír (oboje v skladbe CT 6), rytmika vrie akoby mala pokrievka už už zletieť z hrnca, každý nástroj sóluje o dušu a verím, že nejaký hudobný teoretik by vám o tom vedel nakecať množstvo fundovaných kydov, ktoré by vás presvedčili o tom, že je to buď kvalitná hudba alebo tak veľká blbosť, že sa o nej dá vyjadrovať iba za pomoci slovníka cudzích slov. Celé dielo postupne klíči, pučí, rozkvitá, nuž sa s každou sekundou blížiacou sa ku koncu albumu čoraz viac zvyšuje napätie, Tantristi by mohli rozprávať. A tak je to dobre. Zavíjanie zaživa porciovaného človeka v osade neprispôsobivých kanibalov nikdy gitara lepšie nestvárnila (Brilla), takže sa oplatí vydržať do konca, takpovediac, na hlavný chod.

Niekedy mám náladu na tento typ zvukovej kulisy. Odporúčam predovšetkým džezovo založeným jedincom, je dosť možné, že budú nadšení, je to kvalitná záležitosť.
reagovat