Chain - Toward the blues (1971)

Bluesrock z Austrálie alebo Chain.

Úvodná 32-20 z dielne „diabolského“ Roberta Johnsona to rezko odštartuje; rytmika ide naplno a harmonika hrá, ako divá. Svižná Snatch It Back And Hold It obsahuje pekné gitarové sólo. Harmonika v šľapajúcej Boogie kvíli tak, že ak to nahlas pustíte susedovi, tak má z toho poriadny hlavybôľ. Pohodička a veget prichádza s Booze Is Bad News Blues, harmonika hrá prím. V prípade Albert Goose's Gonna Turn The Blues Looses nejde o žiaden hlavybôľ, pretože toto už vášho suseda donúti, aby... nie, políciu zavolať nestihne, pretože si amputuje obe uši. Na konci príde rad aj na bubenícke sólo a veruže by sa tento kúsok vynímal aj na prvých dvoch albumoch Captaina Beefhearta, čo platí aj o Black and Blue – neskutočná vec, ktorú treba počuť.

Bonusy sú fajn. Ctia si tradíciu blues a zároveň sú „chainovsky“ svojské.

Bluesrock sa mi zrejme neopočúva nikdy a takto podaný duplom nie.
reagovat

Blues hrajú autenticky iba Černosi, tvrdia mnohí puristi a i keď by sa britská biela vlna mohla uraziť, nikdy z nej nebola a nebude bavlna. K Británii však patria aj exotické destinácie, dokonca celé kontinenty. Austráliu nevynímajúc. Vždy sa hodí mať nehostinný kus zeme, kam odlifrujete ťažkých zločincov, vrahov, násilníkov, inovercov a politických podrývačov s revolučnými myšlienkami v gebuli. V takom prostredí sa aj ostrovná záľuba v blues pretavila k revolte a z piesčitého podložia sa razom stáva diamantová nepoddajná „tvrďárňa“. Kapela Chain je toho dôkazom. Čerstvo zakúpený nosič Toward the blues ukazuje, ako nekompromisne môže znieť poriadne banícke blues, ako môže byť niečo autentickejšie než originál.

Black and blue znie presne tak, ako pochod basákov na zmenu do kameňolomu. Tá skladba má silu mliaždiť žulové podložie silou Nobelovho vynálezu. Spevák má prejav, za ktorý by mu v Nitre miestni kartári dali do zubov (lokálna kauza útoku vyholených hláv – pozn. autora) a ešte je tu aj harmonika hutníckeho rázu. Keďže je to cédéčko a nie platňa, dokonca výročné vydanie, všetko, čo som napísal, sa vzťahuje na singlový bonus. Z nejakého „osvieteného“ dôvodu sú prvé tri piesne bonusmi, je to veru zriedkavý postup. Judgement sa nádherne kolíše, o Blow in d ani nemá cenu hovoriť. Vynikajúce bluesové orgie!

A teraz k albumu.

Americky autentická bluesová smršť sa nedá zastaviť ani v jednej zo šiestich skladieb. Uháňa (Thirty two-twenty blues), hopsá (Snatch it back and hold it), majestátne sa valí sťaby láva na nič netušiace mestečko v údolí (Boogie), užíva si siestu na plantáži (Booze is bad news blues), zatvára labilné osoby do blázinca (smrteľne ostrá psychedelická droga Albert gooses gonna turn the blues má aj bubenícke sólo, hurá) a všetci za to vyfasujú pruhované odevy a muníciu do kanónov na nohy (Black and blue).

Neskutočne presvedčivé gitarovo-harmonikové blues, to je Toward the blues!
reagovat

pito63 @ 31.01.2014 17:13:41
Spomínam si na jedno diskusné vlákno, ktoré som už teraz nenašiel, asi ho niekto spláchol. Okrem polemiky, aký album si zobrať ma opustený ostrov a či tam bude vôbec nejaká elektrická prípojka, zaujal ma príspevok, kde boli vkusne rozpísané albumy podľa jednotlivých teritórií a zaradené na "opustené ostrovy" - Man, Long Island, Tasmánia. Tento príspevok som si uložil, pre mňa je to veľmi cennný zdroj informácií. Keďže sme pri austrálskej kapele, tak spomeniem Tasmániu. Chcel som doplniť vedomosti a pridať "Ejsídísi" konkurenciu. To sa mi aj podarilo, lebo Buffalo, Taman Shud a Masters Apprentices pribudli do mojej zbierky. A naposledy to bola skupina Chain. Keď som v obchode objavil album "Toward the Blues", stačilo YouTube a jediná skladba - "Boogie". Fantázia!
Poďakovanie Borkovi za Chain a hejkalovi za pekné čítanie!

hejkal @ 31.01.2014 17:21:18
Na to si nepamätám. Ale je fakt, že austrálske starinky mi sedia, keď sa ku mne občas dostanú.

Borek @ 31.01.2014 19:02:58
pito: Až kdesi v archivních útrobách jsem našel, cos mi pomohl oživit, patří Ti dík >> odkaz
Byl bych býval vsadil, že tam ani k žádný konfrontaci nedošlo, ale co už. Zřejmě bylo třeba víc místa na profesionální témata...

pito63 @ 31.01.2014 19:26:08
Borek
Presne to som mal na mysli, držal som sa a držím tých "opustených ostrovov" aj pri ďalších nákupoch. Najlepšie si stojím na Long Islande - 9:1, najhoršie skóre má Sicília - 3:7, ale nevzdávam to!
Súhlasím, bolo to nevinné vlákno. Nedá sa nič robiť. A tých "profesionálnych" tém sme si teda užili habadej - škoda slov. Česká špecialita - Pat a Mat v jednom.

Borek @ 31.01.2014 22:07:18
pito: Že tou "1" na Long Islandu není Neil Young?

pito63 @ 31.01.2014 22:45:25
Borek
Tak veru, ten Neil mi to "kazí", zatiaľ neprebádané územie, inak je to čistý homerun.
Keď sme pri tej Tasmánii:
1. Kahvas Jute mi nedá spať, ale pýtajú za to 24 €. Počkám, verím, že bude výhodnejšia príležitosť.
2. Nedávno som si pripomenul Fanny Adams a niečo sa vo mne zlomilo. Musím priznať, že mi to naozaj sadlo. V najbližšej dobe sa ich pokúsim zaradiť do zbierky a vyrovnať skóre na 5:5.

Jardo @ 03.03.2016 15:00:00
S Toward the blues som ešte nemal tú česť, ako tak čítam, mal by som to napraviť. Od Chain mám iba Two of a kind.