Bloodline - Bloodline (1994)

K Bloodline som sa dostal dávno-pradávno, cez výpožičku a následné napálenie. Akokoľvek som sa snažil, nikdy som jedinému albumu neprišiel na chuť. Za priehrštie detí známych hudobníkov doplnených o Joea Bonamassu, ktorého už dnes pozná azda každý, aj keby to rovno nebol marketingový produkt, vyvoláva to pochyby. Zbytočne. Kapela produkuje slušný komerčný (ak sa to tak dá vôbec nazvať) bluesrock, z ktorého určite nejednému poslucháčovi padne sánka.

Veď sa na neho okamžite vyrúti akčný bluesrock plný funky nálady a samozrejme sterilného zvuku. Stone cold hearted ukazuje, že prím hrá mladučký Bonamassa, ktorý sóluje ako skúsený profesionál, rýchloprsto, moderne... Inak povedané, niečo mu chýba v cítení. Ako sledujem jeho kariéru a odozvu na ňu, prekáža to málokomu. Takmer južanský rock Dixie Peach nabúra priam metalické gitarové bublanie, Cell block 7 už funkuje až moc, hendrixovský refrén s tým vcelku slušne kontrastuje. Občas nastúpi až hard rock, Storm je skôr hurikán než búrka, Bonamassa fičí ako športovec na anabolikách, navyše je to inštrumentálka. Kapele rýchly pulz sluší, The good luck you’re having je toho dôkazom. Posadenejší kúsok Honest crime by chcel byť ťaživý, aby to vyšlo presvedčivo, musel by sa vymeniť producent, najlepšie i so zvukárom. Najzúfalejšie z toho vychádza balada So far away, tam neverím ani note. Je to taká povinná jazda, aby sa nepovedalo. Ale Bonamassa znie majestátne, to je fakt. Komerčne navoňaný refrén Calling me back dopĺňajú boogie vrzúkania, rovnako Bad girls navodzuje dojem akejsi nábrežnej bahennej muziky, akustično však dosahuje efektmi, čo je zbytočné. Clivejší kúsok Since you’re gone neurazí, navyše dlhočizne graduje, v závere sa Bonamassa zasekne a nie a nie skončiť... Trouble is my business nič extra neprinesie, no a na záver sa servíruje Get off your back, rýchlo, živo, slušivo.

Predpokladám, že muzikanti sa bavili, nepodozrievam ich z úmyselného „necítenia“, avšak niečo mi na prezentovanej vyleštenej muzike chýba. Troška toho špinavého „fílingu“, možno by stačilo nechcieť za každú cenu znieť ako niečo, čo má masový potenciál. Produkcia a mená z toho jednoducho trčia na kilometer a je to cítiť. Moderný album. Kedysi ma nudil, dnes som tolerantnejší. Verím, že pre mnohých bonamassových spotrebiteľov bude znieť výborne.
reagovat