Kollar, David - David Kollar Band - Way From East (2006)

Okolo mena David Kollar som sa obšmietal už dlhší čas, no nevenoval som mu až takú pozornosť a radšej som skúmal zahraničné kapely. Cudzie si ceníme a kupujeme, a to domáce prehliadame prípadne sa na to pozeráme z vrchu, aj to je paradox tejto doby. Slovenská scéna je síce žánrovo chudšia, ale dajú sa tu už vypozorovať kadejaké perličky. Za všetkým hľadaj vydavateľstvo Hevhetia, aj takto parafrázovane by som to asi pomenoval. David Kollar je gitarista a skladateľ inšpirovaný jazz-rockom, jednak samozrejme tým slovenským a nepochybne aj zahraničným. Jeho štýl a variabilita má šancu uspieť aj vo svetovom meradle a pre mňa je jedným z najvýraznejších predstaviteľov jazz-rocku na Slovensku od dôb Fera Grigláka a jeho Fermáty.

Čo môžeme teda očakávať od albumu Way From East? Predovšetkým produkčne a skladateľsky do detailu premakaný jazz-rock s poriadnou dávkou osobitosti a inštrumentálnej vynaliezavosti. David Kollar nie je typ gitaristu, ktorý musí za každú cenu hrať, skôr tvorí silné nosné motívy a pomaly spriada klbko melódií za účelom obrazotvornosti a zrozumiteľnosti jeho hudby. Čo si však najviac na ňom cením je to, že je úplne sám sebou a s vlastnou muzikantskou identitou. Rytmické duo Cingeľ a Zima výborne sprevádza Kollarove hudobné obrazce a všetci traja si vedia nájsť svoj priestor.

Album začína energicky a pozornosť si udržiava po celej dĺžke svojho trvania. Ethnology (Swing Part I) mi pripadá ako keby vzývala minulosť, lenže zvuk gitary taký nie je, jedná sa o dokonalé spojenie klasického be-bopu a gitarovej moderny. Pig Groove je ďalší zvukový manifest, funkový rytmus sa k rezavej a sólujúcej gitare mimoriadne dobre hodí. Titulná Way From East je neopakovateľná vďaka krásnej pomalej melódii, bicie a basa tentokrát len jemne podfarbujú malebné gitarové linky. Nad skladbou I Fly by som asi tiež len márnil slová, pretože je to ďalšia kryštálovo čisto znejúca vec s geniálnou gitarou. Sad David je verná svojmu názvu, ale ten smútok je tak nádherný že ho cítiť až pri duši. Dosť bolo ale sentimentu a Hunting... (Swing Part II) je už oveľa divokejší kúsok. Gitara v niektorých momentoch až nemiestne vyvádza spolu s be-bopovou rytmikou. Happy Song (Swing Part III) to vracia celé do pokojnejšej polohy a tentoraz David Kollar siahol aj po bluesových postupoch. Skladba Bossa je ako jediná obdarená spevom Veroniky Rabadovej, ale predsa len si udržiava viacej inštrumentálny charakter. Terrible Day vnímam ako vrchol albumu a je to takmer progresívne ladená vec s absolútne úžasnými zvukovými plochami.

Čistota harmónií a tónov si zaslúži obdiv, pretože nie každému gitaristovi je dané nájsť svoj vlastný jedinečný štýl a Davidovi Kollarovi sa to podarilo. Je to fascinujúca hudobná výpoveď slovenského talentu, ktorý má podľa mňa pred sebou ešte plodnú a dúfam aj úspešnú kariéru. Way From East má aj progresívny ťah vďaka spôsobu hrania na gitare a používaniu rôznych efektov. Nemám k tomu viac čo dodať, pre mňa je to jasná záležitosť čo sa týka hodnotenia.
reagovat