Aunt Mary - Aunt Mary (1970)

Už ani neviem, od koho som mal požičaný napálený nosič Aunt Mary s prvým a tretím albumom. Každopádne mi dodnes leží v zbierke v skopírovanej podobe.

Ťažko šesťdesiatková atmosféra opantáva skladbu Rome wasn’t built in a day, niekto možno zachytí náznak Come together od Beatles (viem, ale vždy existujú aj nové generácie, ktoré možno ešte netušia...), za najlepší moment skladby považujem gitarové sólo. Dychy voňajú džezíkom, ale poďme radšej ku Come in. Tá začína nevinne, ale miestami sa slušne rozbehne. Ako správna cukrová balada sa vyžíva v sláčikových polevách. Akusticky podfarbený úvod bluesovky Why don’t you try yourself má prekvapivo nabudený refrén, hammondky váľajú. Psychedelická hrmavica The ball nemá chybu, ozve sa i flauta. Lego je šuviks, akú skladačku tu Aunt Mary vtesnala do jednej pesničky. Klávesové blues All my sympathy for Lily vynikajúco podporuje mamutí hlas jedného zo spevákov, ktorý som ešte nevychválil, tak to naprávam. There’s a lot of fish in the sea je skočná vecička s melodicko-rytmickým napriahnutím svetovej tenisovej jednotky, dôjde aj na tlieskanie. Flautová rockovica-swingovica Whispering farewell znie mierne znepokojivo, akoby sa blížila Zubatá a Perinbabin osvojenec nie je nablízku. Did you notice? sa vracia ku koreňom (pred rok 1969), spočiatku sa nič búrlivé nedeje, ale nebojte sa, časom sa prebudí ako Šípková Ruženka a bude čurbes. Ďalšia pomalá naliehaá skladba sa volá pomerne obšírne Yes, by now I’ve reached the end. Znie, akoby sa doják a ciťák spojili s Mount Everestom a nič menšie ako obrie ani nehodlajú prezentovať. Prakticky kontinuálne sa prevtelí do I do and I did, spevák mručí, akoby sa prebudil po zimnom spánku a potrebuje popukať kĺby v končatinách. Melancholická a hutná bluesová uspávanka nikdy neznela prirodzenejšie. Aby toho nebolo málo, celý album zakončí skladba 47 steps. Ako inak, ako skočne, veselo, až ironicky. Spevák sa asi hral na dabingového herca záporáka z nejakej muzikálovej rozprávky a ostatní vokalisti nezaostávajú.

Debut nórskej kapely nie je zlý, ale ani mi nijako zvlášť neprirástol k srdcu. Pohodová muzička s nostalgiou k 60. rokom, troška blues, štipka džez a zvyšok psychedelická omáčka pre široký éter.
reagovat