Thors Hammer - Thros Hammer (1971)

K Thors Hammer ma priviedol Progboard, resp. Merhaut, ktorý sem svojho času nasadil profil a následne ho odsadil. Našťastie sa jediný album dal v pohode zohnať.

Päť skladieb pripomína britskú veličinu Colosseum, hneď úvodná megapecka Mexico je toho dôkazom. Saxofóny, ostré bicie, ešte aj spev má taký ten drzý litherlandov nádych. Gitarista si tiež vynúti nejaké tie pasáže plné kvílenia, takže máme čo dočinenia s plnokrvnou muzikou, žiadne umelé náhrady a hadičky pumpujúce život do bezvládneho tela. Not worth saying má trinásť minút a náladovo kĺže kamsi k clivote či melanchólii, pričom sa ani za mak nesnaží znieť jemne. Úžasná kombinácia muzikantského prevedenia. To už nie je iba o výborných inštrumentalistoch (a že im to ide), to je umenie. A nič na tom nemení ani fakt, že si zasóluje i bubeník. Podobne sa prezentuje aj Blind gypsy woman. Akčný kúsok Believe in what you want sa zasa raz dlhometrážne vyžíva, takže na záver atmosféra upadá do snov (čo je asi jediná výnimka albumu, inak sa neustále tlačí na pílu). Záverečný kúsok Evasive dreams beyond je prekvapivo krátky, ale to mu vôbec nezabránilo pozvoľna gradovať džezovú inštrumentálku až k meditatívnym gitarovým a klavírnym sólam, ktoré sú prekvapivo minimalistické.

Človeku je až ľúto, že niektoré majstrovské diela ostávajú osamotené a kapely ako Thors Hammer toho nemajú na konte viac. Takýto rockujúci džezrock mám rád a je úplne jedno, že vznikol kdesi v Dánsku.
reagovat