Sahara (Subject Esq.) - Sunrise (1974)

Kedysi dávno sa mi snažili predať album For all the clowns od kapely Sahara, vraj je to bomba. Odolal som a na skupinu som si spomenul až o pár rokov. Vtedy však, ako ste isto uhádli, v obchode spomínaný kúsok nebol. Ale našťastie sa dal objednať debut Sunrise, tak som si ho zahovoril a po pár týždňoch začalo naše spolunažívanie, ktoré trvá dodnes.

Absurdná orchestrálna znelka je prerušená vskutku hromovým rockovým nástupom, klávesy i gitary sú husté ako javorový sirup a to ani nevravím o tom, že každú chvíľku sa ozve čosi iné, tu nadžezlá flauta, tam chrámový organ s precíteným akože spevom. Marie Celeste sa s tým nepára, tvorí koláž všetkého možného, ako sa na správny progres patrilo. Oceňujem absenciu psychedelického diktátu doby. Circles prekvapivo vsadí na popovú sixtýsovú veselú nôtu, ešte aj gýčová prériová harmonika nechýba... Rainbow raider osciluje na pomedzí hard rocku a vesmírneho (čítaj space) vysielania zvukových signálov kamsi za slnečnú sústavu. Nebojte sa však, ani na okamih to neskĺzne od hudby k hluku.

Sunrise má šialených dvadsaťsedem minút, jedným si môžete byť istí, bude to skladačka o tisícoch kúskoch, ktoré do seba v konečnom výsledkom zapadajú a vytvárajú scenériu dobového art rockovania, ktoré aj dnes pôsobí vierohodne. Ale pozor, nájde sa tu už aj kusisko toho zvukového bádania, ktoré nie každému sedí. Dokonca sa pripletie i búrka.

Takže, aký je záver? Klasická dobová "progresívna" muzička, akú môžem len odporučiť.
reagovat