Hemlock - Hemlock (1973)

Na Hemlock som narazil niekde v súvislosti s Millerom Andersonom, už si nepamätám, kde. Každopádne album v obchodoch nehrozil, takže som sa k nemu dostal až niekedy pred dvomi rokmi vďaka vydaniu z Južnej Kórei. Keďže ide o mini LP repliku s bookletom v obrázkovom písme a cena nebola práve najnižšia, mal som dojem, že ide o japonské vydanie, ale od toho sme ľuďmi, že sa vieme poučiť. Každopádne som bol zvedavý, čo táto skupina ponúka.

Hoci ide o Britov, hrá sa na americkú nôtu. Keby som mal prirovnávať, volil by som Grease Band. Nečakajte akékoľvek inštrumentálne orgie, iba mix príjemne sa počúvajúcich skladieb. Zároveň to nie je "tupá" rádiová produkcia. Zvuk je úžasne drevnatý, prirodzený, rockový...

Chĺpok funky sa primiešal do úvodnej skladby Just an old friend. Okamžite si povšimnete zvuk nahrávky, verte mi. Nástroje sú plné, hutné, mäsité, žiadne vegánske trendy v stravovaní študentov na intráku, ktorí šetria prachy z domu na chľast na úkor žranice sa nekonajú. Klávesy sú mohutnejšie než Himaláje, pripočítajte si k tomu parádny vokál, upozadnené dychy a je to. Nechýbajú balady (A lover's not a thief, Young man's prayer), ktoré by mohli byť okamžite narvané do videoklipov a poď ho okupovať masmediálny éter. Raz sú klavírne (Broken dreamer), inokedy gitarové (Fool's gold) a občas sa dostaví aj havajózna nálada (Garden of life). Z blues vykorenené rockové skladby á la Mister Horizontal sa počúvajú ako lichôtky po ohurujúcom vstupe na scénu. Kto nezažil, znamená to: výborne. Niektoré vzletné kúsky dokonca znejú, akoby vypadli z albumov Grand Funk Railroad (Monopoly). Temné pomalé veci (Ship to nowhere) zasa dávajú vyniknúť hráčskemu majstrovstvu, ako sa z minima dá vykresať podmanivá atmosféra.

Na záver je na mojom vydaní bonus v podobe singlového béčka Beggar man. Bezkonkurenčne najhutnejšia skladba z produkcie kapely poteší hlavne hardrockerov. Keď chcem niekomu predstaviť kapelu, zvyknem púšťať práve ju.

Občas si toto dielo rád vypočujem, ako oddychovka nemá chybu.
reagovat