Spontaneous Combustion (Time) - Time (1975)

Eponymný album Time možno na CD počúvať od roku 2012 i keď vznikol v roku 1975. Nič to, vyplatilo sa počkať.

Shady lady v momente prináša rozkúskovaný hard rock, ktorý od tvorby Spontaneous Combustion odlišuje najmä rozjačaný spevák. Gitary skvelo šramotia a rytmika by asi nezahrala tri takty bum-čvachu, ani keby jej za to platili. Niektoré vsuvky kombinujú psychedéliu a artrockové blbnutie v takom rýchlom slede, až je to z letmého načúvania nepostrehnuteľné. Myslím si, že kapela mala celkom rada Yes, skladba Turn around je toho dôkazom. Tie vokály sú miestami na nerozoznanie. Svižná rezničina Violence ukazuje, ako by znela zmienená veličina Yes, keby vedela rockovať, čo sa jej, pri všetkej úcte, nikdy presvedčivo nedarilo (nie, že by to prekážalo). Jasné, nemusím furt dookola pripomínať, že nálady sa menia od – „zdochýňajúceho slimáka“ po „Hulk smash“, takže nečakajte nejakú jednotvárnu polohu. O Yesterday, today, tomorrow to platí dvojnásobne, takto by znela porcia sekanej, keby ju zhudobnil dajaký klasicistický skladateľ. Aj Dragonfly ma presviedča o tom, že v prípade Time ide o vydarenejšiu verziu skupiny Druid. Obzvlášť, keď v inštrumentálnych pasážach kapela chytá kŕč, ktorý jej bráni skončiť vo vymýšľaní. Liar má jasný rukopis ďalšej pompéznej kapely, a síce Queen. Hideout je len taká miniatúra, ale aj tak má vo svojom prejave niečo majstrovské. No a na záver spomeniem ešte aj skladbu Steel away, ktorá má v sebe podmazové úlety á la King Crimson, v diaľke znejú zvony, vpredu spieva „Anderson“, ako zavŕšenie encyklopédie art rockových tendencií prvej polovice 70. rokov v skratke to funguje na jednotku.

Kapela Time nám tu po sebe zanechala jediný album s ôsmimi skladbami a niekedy to nie je málo. Hľadači niečoho netuctového a „art“ si prídu na svoje. Dobové inšpirácie dokázala pretaviť do fungujúceho a najmä živelného tvaru, čo viac si priať.
reagovat