Life - Life (1971)

Švédsku kapelu Life mi kedysi odporučil nejaký známy, že je to strašne super kapela. Beznádejne som si ju zaradil kamsi do fronty a siahol až po minuloročnom vydaní od Cherry Red v dvojdiskovej podobe obsahujúcej švédske i anglické vydanie.

V podstate barový klavír otvára album Life. Aby to nebola len tak mirnix-dirnix vyhrávka, pomenovali ju Quo vadis (I). Ak ste poňali podozrenie, že album bude jemnejší, máte pravdu. Jag stod ensam på min väg je toho dôkazom. Pohoda, sláky, sem-tam búrlivá vsuvka a je to. Nástup drsnej muziky prichádza so skladbou De va' så längesen!, to sme kdesi v hard rocku temnom ako morské hlbiny. Celé dielo je prešpikované krátkymi vsuvkami, ako napríklad Kärlekens språk. Hon vandrar över rummet - på jordens klot! je srdcervúca balada, En bit av evigheten zasa navracia pocit temnoty. Toto severanom vždy šlo. Prekvapivý „free“ kraťas Quo vadis (II) poteší klavírnych dadaistov, Att leva är att älska zasa škrípajúce zaťaté zuby, nakoľko si to štráduje s razanciou parného valca. Zdvojené uvrešťané gitarové sóla tomu už iba navodzujú atmosféru zlisovaných obetí. Varje man si naliehavo polamentuje, lalákaná blbinka Punda' vidare po pol minúte prepustí miesto nepokojnej uletenosti En av oss , ktorá je miestami fakt, že ťaživá. Náladou, nie poslucháčskym zážitkom. Je to taká „zappovina“ s jasným príklonom k frivolnému džezu, čo si užíva najmä klavirista. A je tu chvíľka pre melodrámu, Jag znie, akoby sa práve hrdina starých báji chystal naporciovať niekoľkohlavého draka a plačúce devy mu robia nesmierne dobre (ehm). En gång i tiden je ďalšia sláková balada, vynikajúca je zlovestná symfonická medzihra, ktorá nastúpi kdesi v polovici. Celý album končí sklákovou dohrávkou Quo vadis (III). Už tradične ide o pomerne zaujímavý „úlet“.

Bonusy zastupujú nejaké singlovky, ide o spevné rockové kúsky Jag färdes, To the country a Tro på vår värld. Nosiču neublížili.

Komu sa máli, má tu aj druhý disk s anglickou verziou albumu, ale nechcite po mne, aby som teraz hľadal päť rozdielov.

Prekvapivo dobrý album striedajúci pokojné a drsnejšie kúsky s pravidelnosťou, ktorú by mu nejeden bubeník závidel, sa počúva ľahko ako vánok po nechutných horúčavách. Navyše je aj celkom pestrý, takže ho pokojne vyskúšajte, možno vás chytí za srdce.
reagovat