Them - Them in reality (1971)
01. Gloria (6:00)
02. Baby please don’t go (4:43)
03. Laugh (2:59)
04. Let my song through (2:32)
05. California man (2:06)
06. Lessons of the sea (3:40)
07. Rayn (2:45)
08. Back to the country (3:24)
09. Can you believe (2:40)
Obsazení:
Alan Henderson: bass, vocals
John Stark: drums
Jim Parker: guitar
Album Them in reality je jasným dôkazom, že muzikant musí byť tvrdohlavý, nech mu už vyčítajú, že sa prežil, že to má zabaliť alebo, že nepredáva, tak načo sa snažiť. Henderson, jediný člen niekdajšej veličiny Them, najal dvoch hráčov a v klasickej trojke naservíroval ďalšiu porciu „amerického“ hrubizného hardrocku.
Na úvod si muzikanti vybavujú účty s minulosťou, drsné, rozkvákadlované hardrockové verzie starých hitov kapely (ešte s Van Morrisonom) Gloria a Baby please don’t go sú zamaskované k nepoznaniu. Rytmika pokladá koľajnice s jemnosťou muklov na Divokom západe, spev je výťažkom hnisavej angíny a rakovinových uzlín, no a gitara neochvejne vracia do detstva, keď sa kriedou škrípalo po tabuli. Kto by mal pochyby, že blues a hardrock jedno (ne)jest, tieto dve skladby mu to jasne a názorne predvedú. A Laugh tiež veselo hrmotí, v kombinácii s evidentne zaliečavým spevom je to kúzelné, niečo ako raný Cream. Šesťdesiate roky pripomína aj skladba Let my song through. Kontrast rádiových spevov a garážovej hudby sa vydaril. California man je v tomto smere vrchol. Hudobný sprievod á la padajúci riad v kontraste s – aha, aká som vľúdna pesnička – ma baví o to viac, že nerád umývam hrnce. Lessons of the sea by mohla byť balada. Lenže gitarista našiel ešte niekoľko zabudnutých nevybudených obvodov na svojom kombe a hneď ich prebral, takže mu to znie ako potomok manželského zväzku šmirgľu a zubnej vŕtačky. Skladba Rayn ma pozitívne prekvapila, bubeník tam má uprostred krátky sólový vstup. Nič extra, len chvíľku hrá čo najrýchlejšie prechod, aby sa nepovedalo. Back in the country je jedna z najpodarenejších záležitostí na albume. Spevný refrén a správne – mám na saláme – prezentované slohy, do toho obligátne gangrénové gitarové sólo, som v siedmom nebi. Akustická baladička Can you believe s mierne psychedelickým nádychom prichádza až na záver a vydarene kontrastuje s doterajším priebehom albumu (uf, tieto „objektívne“ prehlásenia sú pekne bezobsažné, dokonca, i keď je to pravda).
Toto nie je muzika pre priaznivcov sofistikovaného hrania kombinovaná s diagnózou hi-fi. Toto je ostrá porcia viac a ešte viac tvrdého melodického hardrocku doplnená o nejaké tie reminiscencie na 60. roky. Už v dobe vzniku asi musela znieť archaicky, o to je to chutnejšia lahôdka pre hľadačov vykopávok.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x