Ellis - Riding on the crest of a slump (1972)

Kapelu Ellis som pre seba objavil nedávno, hneď, ako ju vydalo moje obľúbené vydavateľstvo stariniek Esoteric. Dva albumy a hráči ako Jim Leverton, Zoot Money, vravím si, prečo nie.

Pohoda, harmonika, akustika, americké prérie za verandou, do toho škrípajúci spev, nečudo, že sa úvodná skladba volá Good to be alive. Kapela sa na nič nehrá. Rozhodla sa fidlikať prívetivú muziku inšpirovanú Amerikou. Žiadne experimenty, žiadna snaha o zapratanie notových osnov v rozsahu antifonárov, tobôž túžba dostať sa do učebníc, nehrozí. El Doomo je tak pokojná meditácia, až mám pocit, že by utíšila aj vojnu na Ukrajine. Krvácajúci hlas frontmana Ellisa tomu dodáva pocit niečoho osudového, väčšieho než je ľudský život. Gitara sa, plná efektov, snaží vydolovať slzu z kusu žuly, čo viac si od balady priať. Pohodová skladba You’re the only reason s príjemným klavírom radí zoskupenie k formáciám ako Grease Band alebo Hemlock, kam sa Leverton po nahratí tohto albumu aj porúčal. Tune for Brownie sa opäť drží akustickej polohy, a tak to nasleduje skladbu za skladbou. Keď má spevák prejav zraneného reka z gréckych bájí, načo to przniť prebytkom inštrumentálnych plôch, všakže. Zo záplavy pohodových rockových kúskov pomenovaných Your game, Three times corner, Morning paper alebo Wish I was back home sa vymyká jediná ostrejšia skladbaAngela, ktorá album uzatvára. Hendrixovská gitara, jemne sfunkovaná rytmika, Hammondky, ostré refrény, dokonca harmonika, hold, je to hard rock, aký produkovala napríklad skupina Skin Alley na svojom treťom albume.

Troška blues, kúsok rocku, dosť amerických koreňov, to je skrátka Riding on the crest of a slump. A mne sa to páči, dobre sa mi pri takejto hudbe relaxuje i pracuje.
reagovat