Nine Days’ Wonder - We never lost control (1973)

Nine Days’ Wonder patrí k tým zaujímavejším nemeckým zoskupeniam 70. rokov, takže by som ho rád pripomenul aspoň pár slovami k albumu We never lost control.

Ťažká rocková nálada sa rozhodným krokom vteperí do éteru, Days in bright light poteší najmä hardrockového fanúšika, mne by sa páčilo, keby kapela najala lepšieho speváka. Vo všeobecnosti sa hudba mierne „znormálnila“, skladby sú prevažne v rádio-friendly dĺžke, ale do rádia by ich nepustili ani v čase vzniku, nieto ešte dnes. Schválne strojený vokálny prejav kontrastuje aj s inak pokojnou baladou Fisherman’s dream. Niečo medzi stretnutím džungľových šamanov, džezových dýchavičných „dujcov“ a partie vlasatých dobrovoľníkov testujúcich účinky LSD sa snúbi v huriavku Andromeda nomads. The great game je naozaj veľkolepá hardrocková sekaná, na odľahčenie je tu hravá skladba Angels due to arrive, navrátili sa aj niektoré „od veci“ vsuvky známe z debutu. Najdlhšie si poslucháčovu pozornosť uzurpuje We grasp the naked meat, deväť minút dovoľuje skladať koláž kadečoho, od jemných pasáží až po totálny mišmaš, džezové uvoľnenie sa miestami spolčuje s psychedelickými útokmi, slovom, krautrock ako vyšitý. Záverečný kúsok Armaranda spočiatku naberie na obrátkach, nech sa poslucháč dostane do záverečného tranzu a tu zrazu – pád. Práca s kontrastnými plochami kapele vcelku ide, takže sa jej logicky neštíti až do konca.

Nemecká ťažkotonážna parta Nine Days’ Wonder sa s tým nepára ani na druhom albume, akurát ubrala na úletoch a to ja môžem.
reagovat