Reale Accademia di Musica - Adriano Monteduro & Reale Accademia di Musica (1974)
01. Buongiorno nel Bosco (Il canto del Sole) (2:05)
02. La Favola del Guardiano del Bosco (5:12)
03. Mezzogiorno (2:20)
04. Le Figlie dell'erba (Festa Magica) (2:20)
05. Viaggio Libero (4:20)
06. Le Montagne nel Tramonto (4:50)
07. Preludio a... (3:18)
08. Una Canzone (2:38)
09. Suoni di Umanità (4:12)
Obsazení:
Adriano Monteduro: vocals, acoustic guitar
Enzo de Luca: electric and acoustic guitar, vocals
Franco Coletta: electric and acoustic guitar, vocals
Dino Cappa: bass
Federico Troiani: keyboards
Roberto Senzasono: drums
Adriano Monteduro využil služby členov kapely Reale Accademia di Musica, ktorej debut je radený medzi zásadné classical rockové počiny (osobne zastávam iný názor, ale nie je to zlá muzika), nuž som sa potulkami po Florencii nechal nalákať a album som si v dodnes existujúcom obchode spájajúcom kníhkupectvo s hudobnou predajňou kúsok od Duoma kúpil s chuťou. Čakal som košatú rockovú nádielku, ale opak je pravdou. Sprievodná kapela je tu len kvôli menu, v podstate je to regulárna Montedurova sólovka. Teda, nechápte ma zle, výsledok je viac ako slušivý, len netreba čakať čosi ostré.
Pokojný akustický album pesničkára, ktorý túži upokojiť nervózneho ducha, tvorí deväť piesní, ktoré zaujmú najmä prirodzenou melodikou, nevtieravou atmosférou a tak ďalej. Občas sa ozve nejaké to elektrické gitarové sólo (La favola del guardiano del Bosco), ale nikdy sa to nezvrhne v rinčiaci rock. Ani nemá prečo. Povedal by som, že každá jedna skladba by príjemne vyplnila album nejakej artrockovej mäkučkej kapely, pospolu je to však skôr odpočinková muzika vhodná do nočných vysielaní rádií alebo na poobedné divánové trávenie. Občasné hutnejšie názvuky (Le figlie dell’erba) ma bavia, takže si nemyslite, že tu ide o prvoplánovú rádiovú hudbu. Ani omylom. Vkusné aranžmány vyzdvihujú celé dielo do sfér, ktoré zvládnem počúvať bez toho, aby som sa nudil. V skladbe Le montagne nel tramonto je dokonca zaujímavá „perkusná“ momentka, ktorá jasne naznačuje, že kapela, kebyže chce, dokáže muzikantsky machrovať o dušu. A takýchto krátkych inštrumentálnych momentiek je na albume viac. Nikdy však nenarúšajú celkové vyznenie selankových nálad. O tom, že aj s akustickými nástrojmi je možné vygradovať finále, nás presvedčí záverečný kúsok Suoni di umanita. Mňam.
Adriano Monteduro & Reale Accademia di Musica je prekvapivo príjemný album mäkšieho vyznenia, ktorý ale ani na okamih nestráca zmysel pre vkusnú prezentáciu a vyhýba sa komerčnému klišé. U mňa dobré.
reagovat
Snake @ 03.02.2015 08:47:39
Debut Reale Accademia di Musica je fantastickou a jasně pětihvězdičkovou záležitostí, ale uvedené album ještě neznám. Podle popisu by to mohlo být něco, jako Mauro Pelosi. Také pokojná hudba - i když s velmi srdceryvným zpěvem - kde občas objeví se bicí, nějaké to symfonické aranžmá, nebo mellotronek. Až bude chvilka času, zkusím si najít nějaké ty vzorky. Díky za recenzi.
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x