Václavek, Vladimír - Jsem hlína, jsem strom, jsem stroj (1992)

Popri muzikantskej vyťaženosti v kapele Dunaj si Vladimír Václavek na začiatku 90-tých rokov odskočil nahrať svoj prvý sólový album. A nič lepšie nemohol ani spraviť! To bola doba, keď bol "Venca" na vrchole svojich skladateľských síl, čo jednak dokazuje táto doska a zároveň aj autorská činnosť v Dunaji. Na pomoc si teda prizval kolegu gitaristu Josefa Ostřanského a ďalších zaujímavých muzikantov. Album "Jsem hlína, jsem strom, jsem stroj" je ďalší historický artefakt brnenskej alternatívnej scény, ktorá dokázala v Česku spraviť slušný progres v rámci rockovej hudby. O Václavkovi je známe, že má obrovský talent na tvorbu štrukturovaných minimalistických rytmov a je to jednoznačne jeho poznávacie znamenie takmer všade kde sa objavil. Ďalšia vec, ktorú si všimnete je uvoľnený spev a neformálne recitovanie textov. Na vyjadrenie emócií nevyužíva cielene veľké melódie (aj keď tá melodičnosť tu jednoznačne je), ale skôr sugestívnu atmosféru, opakujúce sa rytmy a netypický hudobný prejav, ktorý je príznačný pre tzv. dunajskú deltu.

Prvý sólový zárez je teda viac menej charakteristický akustickými nástrojmi a básnickými textami, ktoré majú zvláštne obrazotvorné metafory a slovné spojenia. Do skladieb vstupuje aj elektrická gitara či husle a občas aj podivuhodný vokál japonskej speváčky Takumi Fukushima. Pri prvom vypočutí vás tento album neosloví a záleží aj od toho do akej miery vás tvorba Vladimíra Václavka zaujíma. Ak mu však dáte ešte šancu, tak vás čaká nádherné umenie, ktoré vám tu námahu určite vynahradí. Indies Records vydali v roku 2005 reedíciu s tromi novými bonusovými skladbami a Václavek sa ich zhostil na výbornú. Dokopy tu teda máme viac ako hodinovú porciu alternatívne zameranej hudby s folkovými aj rockovými prvkami.

Komplikované rytmické figúry sú vrstvené na seba a vzniká tým zaujímavá súhra tónov a zvukov. Hneď v druhej skladbe "Za svítaní" majú tieto postupy krásny lyrický priebeh a atmosféru podtrhuje Václavek svojim meditatívnym hlasom. Ďalšia vec, ktorá ma nadchla je pomalá a takmer milostná pieseň "A nebe je tvých rtech" s pekne cinkajúcimi gitarami. Kapelu Dunaj najviac pripomína "Ticho kroků", avšak nie je tak rockovo expresívna a skôr využíva akustickú platformu na experimentálnom opakovaní rytmu. Na albume sa nachádzajú rôzne zaujímavé nálady a detaily, ktoré po čase objavíte a oceníte ich dômyselnosť. Tým sú obdarené napr. "Uklouzl jsem" alebo aj "Svlečená v salóně". Najdlhšia kompozícia "Nebyl jsem nikde a byl jsem všude" bola neskôr prepracovaná do inej podoby na albume "Na druhé straně" krátkodobého projektu V.R.M.. Bonusové skladby sú povahou odlišné, ale vôbec nenarúšajú dojem z tohto výborného albumu, ktorý má navyše aj plnokrvný a bohatý zvuk.

Kým v Dunaji sa jej členovia snažili prevrátiť rock hore nohami, tak Václavek sa na svojej sólovej kariére uzavrel viac do sveta akustickej hudby, z ktorej cítiť pokoru. "Jsem hlína, jsem strom, jsem stroj" je bezpochyby jeho najlepším dielom a zatiaľ sa mu ho nepodarilo prekonať. Dôvodom je jeho výpovedná hodnota a práve tu zhmotnil všetky svoje nápady, myšlienky a talent do veľdiela, ktoré sa nedá porovnať s ničím na českej scéne. Vladimír Václavek si zaslúži obdiv, pretože tvorí hudbu ktorá vôbec nezapadá do predstáv mainstreamových médií. To však nie je dôvod prečo je tak rešpektovaný, dôvodom je jeho originálny a veľmi poctivý prístup k hudbe. Máte teda jedinečnú možnosť spoznať muzikanta, skladateľa, básnika a duchovne založeného človeka, z ktorého cítiť úprimnosť a veľkú dušu.
reagovat