Fajt, Pavel - Pavel Fajt & Pluto (1996)

Rok 1996 bol pre Pavla Fajta určite zaujímavý a podieľal sa až na dvoch albumoch, ktoré sa zapísali do histórie českého rocku veľkými písmenami. Prvým z nich bol určite Pustit Musíš od kultových Dunaj a tým druhým je nepochybne jeho projekt Pavel Fajt & Pluto. Štýlová príbuznosť medzi týmito dvoma počinmi nie je samozrejme náhodná. Skladateľský rukopis sa totižto nedá zaprieť a tentoraz to nie je nič negatívne, skôr teda naopak. Experimentálne ladený rock s presahom do progresívneho rocku ponúka opäť široké spektrum nezvyčajných rytmov a nápadov, ktoré však majú chytľavý podtón. Toto dielo je viac prijateľnejšie aj pre tradičnejšieho poslucháča ako iné Fajtove projekty, ktoré zachádzajú takmer až do teritória avantgardy. Hlavne je však určené tým, ktorí hľadajú nezvyčajnú a pritom emocionálne pestrú muziku s vysokou mierou aranžérskej prepracovanosti.

Snáď asi najväčším potešením je prítomnosť Ivy Bittovej, ktorá okrášlila svojim obratným hlasovým fondom dve skladby. Kompletne všetky kompozície majú niečo čoho sa môžete chytiť alebo vás prinútia k pozornejšiemu odposluchu. Pavel Fajt je ovplyvnený bubeníkmi ako Terry Bozzio, Phil Collins či Bill Bruford a to sa premieta aj do štruktúry jednotlivých piesní. Určité navodenie predstavy ponúkajú netypické harmónie a rytmy pripomínajúce King Crimson. Melodická stránka je taktiež rovnako zaujímavá a vokálne úseky sú jednak veľmi hravé, prirodzené a hlavne dokážu ulahodiť uchu svojou nekonfliktnou a pritom zábavnou textovou náplňou. Pavel Fajt zúročuje svoje skúsenosti a na tomto albume ukazuje ako vyzerá číre rockové umenie.

Na úvod vás hneď skolia dva skvelé songy Kohout a "crimsonovská" Tbilisi, ktoré patria medzi tie najvýraznejšie. V prípade Kohouta sa jedná o skutočný skvost s prapodivnými slovnými hračkami a excelentnou nepravidelnou rytmikou. Iva Bittová prispela do skladieb Flageolety a Pro Johanku, a práve v týchto jemnejších polohách sa jej hlas nádherne rozpína. Excentrické rockové kusy zastupujú Lhář, Sudety, Tak Tady, Nevidím a Buvoli. Majú v sebe prvok sarkazmu a experimentu zároveň, pričom im nechýba dokonalá inštrumentálna súhra všetkých nástrojov. Na druhej strane stoja pomalšie a rovnako nápadité skladby Vřes, Vzdoušek a Jeleni. Ako je vidieť, album má viacero polôh a o rôznorodé hudobné lahôdky rozhodne nie je núdza. Basové vyhrávky sa nedajú prehliadnuť a s bicími Pavla Fajta tvoria bezchybný tandem, ktorý doslova čaruje zvukomalebné rytmy a protirytmy. To isté platí aj o gitarách, ktoré v tomto prípade netvoria klasické rockové riffy, ale skôr vypĺňajú priestor rôznymi pozoruhodnými zvukmi.

Pavel Fajt má povesť mimoriadne talentovaného muzikanta a aj táto štúdiová nahrávka to celkom jasne potvrdzuje. Nie nadarmo dostal album cenu od nezávislých kritikov a môžem povedať, že to znie až neobyčajne sviežo, napriek tomu že od jeho vydania prešlo už pekných pár rokov. Ak ste sa s Fajtom ešte nezoznámili, tak môžete začať práve tu. Pavel Fajt & Pluto neskôr nahrali ešte jeden album s názvom Tři a potom sa rozpadli. Niektorí členovia založili nové kapely ako Ty Syčáci alebo FruFru speváka Václava Bartoša. Pavel Fajt taktiež pokračoval vo svojej tvorbe a napr. jeho projekt Autopilote je príkladom toho, že pán bubeník má ešte stále dostatok invencie a chuti do novej hudby.
reagovat