Quicksand - Home is where I belong (1974)

Hoci sa hudobný vkus každého človeka vyvíja v čase (alebo degraduje, každopádne je to posun), mám dojem, že je to ako s láskou. Keď stretnete tú pravú (toho pravého), je to niečo, čo sa zapíše hlboko do srdca (duše, iného metaforického orgánu). Nevylučujem, že o tridsať rokov budem počúvať inú muziku (alebo nebudem počuť vôbec), ale jedno je isté. Milujem rockové prejavy z prelomu 60. a 70. rokov 20. storočia 2. tisícročia halocénu atď. Teší ma, keď sa mi do rúk dostane cédečko s dajakou zabudnutou kapelou z daného obdobia a ešte viac ma uspokojuje, keď sa ukáže, že je to fajn muzička. Prípad kapely Quicksand a jej jediného albumu Home is where I belong z roku 1974 je práve z tejto kategórie.

A ako „fajn“ to znie, ukazuje hneď prvá rádiovo prívetivá skladba Hideaway my song. Má v sebe niečo americké, prériové, gitary vyhrávajú, akoby sa slnili na floridskej pláži, zo spevu vytryskuje radosť, slovom, je to pohoda. Nabudený a komplikovanejší rockový kúsok Sunlight brings shadows sa potáca až kdesi na hranici ľahšieho džezrocku, ide o jednu z najlepších skladieb na albume. Empty street, empty heart sa tichučko plazí okolo poslucháča, napriek istému splínu mám z tohto kúsku pocit šťastia. Overcome the pattern je ďalšia temnejšia a rockovejšia záležitosť, také mi režú bez toho, aby mi pílili v ušiach. Skôr meditatívna záležitosť Flying sa snaží pôsobiť dojmom, že naťahovať sa dá naozaj všetko, nielen niektoré materiály a (ehm) orgány. Time to live je pohodovka, aké by sa mohli pokojne hrávať v rádiách a možno by som si ich niekedy aj pustil. Titulná skladba Home is where I belong má opäť silno melodický a slabo džezový nádych, cítim sa pri nej, akoby som ležal v sieti na záhrade za jarného popoludnia po dobrom obede. Seasons pridá na dravosti, sólovanie prevláda, škoda, že sa kapela viac nesústredila na podobné divokejšie skladby, mohla to byť vcelku vydarená hardrocková parta. Bez váhania radím túto skladbu na prvé miesto spomedzi albumového pelotónu. Alpha omega sa postupne rozbehne a vzápätí skončí, klávesové pizúkanie hrá prvé husle. Slaďák Hiding it all uzatvára quicksandovské desatoro spôsobom nevybočujúcim z radu zmravnených songov, tak typických pre celé dielo.

Príjemná gitarovo-klávesová muzika plná melodiky na občasné vypočutie, hold nemôžu byť všetky hudobné počiny nedostihnuteľnými veľdielami. Občas padne vhod aj niečo obyčajné.
reagovat

Voytus @ 06.05.2015 10:11:06
Jedna z rarit, kterou mám ve sbírce v reedici od Esoteric Records. Příjemná hudba, dal bych klidně i hvězdu navíc - ale známe to, je to čistě subjektivní dojem. V Sunlight je parádní rytmika, mám rád, když bubeník hraje něco jiného, než základní rytmy. Jinak jsou tu parádní melodie, celé to má takový art rockový nádech, ale žánrové zařazení není úplně jednoznačné. Škoda, že toho nestihli vydat víc, jako debut je to totiž materiál velmi slušný.

hejkal @ 22.05.2015 12:09:53
Súhlasím, žánrovo je to nevyhradené, ale v pozitívnom význame, nie, že by to bezcieľne blúdilo kade-tade a tvárilo sa, že je to zámer. :)