Hendrix, Jimi - Smash hits (1968)

K Jimimu Hendrixovi ma viaže detská spomienka, prvý raz som jeho hudbu počul vďaka platni Smash hits, ktorú mal otec nahratú na magnetofónovej páske. Ide o jediný best of, ktorý mu vyšiel za života, pravda, ako to v tej dobe bolo zvykom, britská a neskoršia americká verzia sa odlišujú. V podstate šlo o vyzbierané single, aj pre kompletistov diskografií však táto kompilácia núkala hneď niekoľko raritiek.

Britské vydanie obsahovalo dvanásť skladieb, dominovali hitovice ako Purple haze, Fire, The wind cries Mary, Hey Joe, Foxy lady či Manic depression. Nechýba dokonca rázna hardrocková klasika Can you see me. To, čo kompilácia núkala navyše, boli predovšetkým béčka pôvodných singlov á la pecková metelica Highway chile. Najmä však v albumovej podobe prezentovala potemnenú skladbu 51st Anniversary, brutálnu nakladačku Stone free, poprípade psychedelické čudo The stars that play with laughing Sam's dice, čo je skladba obsahujúca azda najbrutálnejšie znejúce Hendrixove sólo. Vôbec by som sa nečudoval, keby sa celá americká rachotiaca odnož hardrocku inšpirovala práve ňou. Plus tu zaznela náladovka Burning of the midnight lamp, ktorá sa neskôr zjavila i na Electric Ladyland.

Kto túži poznať, ako znel počiatok bluesového psychedelického hard rocku, určite sa týmto výberom nespletie. Aj keď ide prakticky o singlovú kompiláciu z obdobia jediného albumu - debutu. Keď sa začali predávať japonské mini-LP-repliky za normálne ceny (znalí tušia, čo tým myslím, japonské nosiče sú obvykle nehorázne predražené), kúpil som si ho aj napriek tomu, že je vlastne celý obsiahnutý v rámci bonusov na Are you experienced. Prečo? Pretože mám k tomuto dielu naviazané prvotné spomienky (i keď som Hendrixovi dlho na chuť neprišiel) a myslím si, že komplet diskografia Jimiho Hendrixa nie je zasa až tak náročná na priestor na poličke.
reagovat

jiří schwarz @ 23.12.2015 01:00:13
Jen noticku: ono se z Hendrixe nedá udělat špatný výběrový album - nedávno jsem si tak pro srandu pouštěl desku po desce z media playeru a označkoval jsem asi 70% skladeb za 5 hvězd. I tento výběr je tudíž výborný (a US verze s All Along the Watchtower, tím pádem lepší - já tudle verzi Dylana miluju). Taky jsem ji kdys vlastnil (na kazetě :-).
ALE, proč to píšu, pro porovnání: myslím, že supraphonský výběr byl prostě lepší pro představení kapely, podepsal bych výběr kterékoli ze stop jako reprezentativní.