Morte Macabre - Symphonic Holocaust (1998)

Temný obal, pomalá melancholická atmosféra premiešaná s doom/prog-rockovou muzikou, tak to je jednorázovka s názvom Morte Macabre. Stretli sa tu najväčšie mená z kapiel ako Anekdoten a Landberk, ktoré sa ešte aj teraz najčastejšie spomínajú pri vyslovení pojmu – švédsky progresívny rock. Album Symphonic Holocaust je naozaj bizarný počin, ktorému rozhodne nepríde každý na chuť. Väčšina materiálu je zložená z hudby k filmom, z ktorých je päť hororových a jeden dokonca porno-film. Aj to svedčí o podivnosti tohto projektu, ale v zásade je to myslené ako pocta talianskym kapelám typu Goblin a Museo Rosenbach, ktoré využívali hororový koncept cez klávesy a melotrón. Aj tu je melotrón snáď asi najdôležitejším inštrumentom a jeho šedivý až strašidelný zvuk dáva hudbe Morte Macabre znepokojujúci, nervný a skoro až záhadný podtón.

Kým v domovských kapelách je prvok expresivity výrazný hlavne v rovine komplikovaných aranžmánov, tak Morte Macabre je predovšetkým o atmosfére. Pracuje sa s ňou tak, ako to vedia len Švédi a ten chlad cítite takmer až na pokožke. Osudová linka melotrónu uvedie prvý song Apoteosi del Mistero, ktorý postupne prichádza k vrcholu v podobe clivého gitarového sóla a razantnejšej rytmiky. Threats Of Stark Reality je prvý autorský zápis, ale slúži skôr ako predohra k tretej skladbe Sequenza Ritmica e Tema. Husté náladové plochy sa striedajú s gitarovými zvukmi a pôsobí veľmi zovreto.

Lullaby je v preklade uspávanka a hlas speváčky Yessicy Lindkvist tomu aj presne zodpovedá. Slová tam nie sú, je to ako keby matka chcela uspať svoje dieťa, ale má to naozaj trochu divnú príchuť, z ktorej cítiť až osamelosť. Je to v poradí druhá vec od talianskeho filmového skladateľa Fabia Frizziho. Quiet Drops od talianskych Goblin mi pripomína takmer Wishbone Ash, pretože má krásne melodické motívy. Opening Theme je naschvál ošetrená starožitným zvukom a nasleduje skladba The Photosession. Jej jemná, nežná aura patrí medzi to najkrajšie a najintímnejšie na tejto doske. Druhú autorskú kompozíciu si nechali až na koniec. Symphonic Holocaust je zlatou korunou tohto diela a jej energia charakterizuje prog-rockové prvky kapiel ako Anekdoten a Landberk.

Ak ste fanúšikmi tvorby Goblin alebo Fabia Frizziho, tak je to iste niečo pre vaše uši. Hudba však nespadá do béčkovej kvality ako napr. horory (dnes už takmer kultové), z ktorých je album zložený. Symphonic Holocaust vás len pomaly vťahuje do svojho sveta a musíte mať na takýto typ hudby aj náladu. Kto ale už raz prepadol tvorbe Anekdoten a Landberk, tak si nájde cestu aj k tomuto zvláštnemu, ale pritom neobyčajne inšpiratívnemu albumu.
reagovat

Snake @ 28.03.2015 19:36:04
Potom asi nepřekvapí jméno vydavatele - Mellotronen.

Mayak @ 28.03.2015 19:50:20
Ako starý fanúšik oboch kapiel, Anekdoten i Landberk som mal tento album ešte vo vinylovej verzii. Iste je to doska odlišná od tvorby oboch "materských" kapiel, ale má svoje čaro, treba počuť.
Palec hore, Slavo ...

alienshore @ 28.03.2015 20:42:31
Miro, v podstate som bol presvedčený o tom, že tento album poznáš a že máš o ňom povedomie :-), zhodneme sa asi že Švédi vedia ten rock robiť na rôzne spôsoby ...

Mayak @ 29.03.2015 09:33:14
..ja len dodám, že zo švédskej "Big Four", teda najzásadnejších post/crimsonovských kapiel z prelomu 80. a 90. rokov, sú dve funkčné (stále, či opäť) a to ÄNGLAGÅRD a ANEKDOTEN a dve sú, verím že len v dlhodobejšej hibernácii a ešte prídu na trh so svojou kožou a vydajú niečo + budú aj koncertne aktívne - sú to LANDBERK a SINKADUS.
Tieto štyri kapely naštartovali aj neskoršiu škandinávsku plejádu skupín, známych aj na Progboarde (WOBBLER, GARGAMEL, etc., etc., ...)
Táto severská scéna je, dovoľujem si celkom drzo tvrdiť podstatne zaujímavejšia a pre vývoj Progresívneho Rocku nepochybne zásadnejšia ako napr. to, čomu sa vraví RPI - teda "italoprog" (Rock Progressivo Italiano)

alienshore @ 29.03.2015 10:25:30
v podstate si mi tak trochu nahral, lebo sa trochu čudujem že Taliani majú svoju vlastnú škatuľku RPI, to isté by som mohol aplikovať na Chile a dať im subžáner chilean-prog, a mohli by sme pokračovať ďalej napr. spanish-prog a Švédsko, Nórsko, Fínsko by bolo zastúpené ako scandinavian-prog, ako sledujem ProgArchives tak ma svojimi postojmi čím ďalej tým viac iritujú :-) ...

Mayak @ 29.03.2015 13:04:38
...dovolím si tvrdiť, že v RPI je mimo skutočne dobrých a kvalitných kapiel aj spústa priemeru, ba až balastu, toto sa v škandinávskom progu nestáva, nepamätám sa, že by som na niektorú švédsku, či nórsku kapelu z tohoto subžánru napísal, či okomentoval ju, ako niečo "podštandardné" ... u "italoprogu" celkom určite, tých kapiel a projektov je priveľa a treba medzi nimi vedieť selektovať.

Snake @ 29.03.2015 15:37:26
Dnes odpoledne jsem si Morte Macabre našel a poslechl. Naštěstí to není nic těžkého, celé album je k mání na ytb...

Co k tomu říct ? Muzika je to skutečně podmanivá a pěkně sugestivní, hororovou atmosféru navodí docela spolehlivě i v pošmourném podvečeru. Nejvíce mě zaujaly úvodní Apoteosi Del Mistero, nádherná Lullaby a subtilní Opening Theme. U poslechu jsem se tedy rozhodně nenudil.

Pokud by cd bylo za nějakou rozumnou cenu ještě v prodeji, asi bych neodolal. Ale co jsem se tak juknul po nabídkách, nechám si raději zajít chuť :)

Mimochodem, alienshore, není možné, že by se tu inspiroval Mikael Åkerfeldt ? Svou atmosférou mi to lehce připomíná album Damnation.

Mayak @ 29.03.2015 16:10:15
Snake: Mikael Åkerfeldt je tak isto Švéd, ako všetci účastníci projektu Morte Macabre, takže istá miera inšpirácie je celkom pravdepodobná.
Navyše, z toho, čo viem, Åkerfeldt pri svojich spoločných jam sessions aj oficiálnych nahrávaniach (mimo Opeth samozrejme Storm Corrosion) spolu so S.Wilsonom veľmi veľa počúvajú práve škandinávsku hudbu z rôznych subžánrov ...